Po čase sa na plavárni stretávame opäť. Rodina v šľapkách stojí nastúpená pred pokladňou. Hlava rodiny zjednáva cenu.
Otec: dvaja dospelý a štyri deti, do vody nejdeme, platím za dvoch.
Pokladnička: presprchujete toho za desiatich, platíte plnú sumu.
Ja: usmievam sa, nerozumiem.
Za pokladňou sa prezúvam z topánok (rodina v šľapkách postupuje plynule do šatne) a ideme ku skrinkám. Otec vybaľuje veci, synovia utekajú do spŕch. Kým si navlečiem plavky, čiapku a okuliare, sprchy zaplaví veselá nálada (výskot ako na toboganoch).
Plávam.
Plávam dvadsať minút a nikoho z rodiny v bazéne ešte nevidno. Vŕtajú mi v hlave.
Zo zvedavosti sa vraciam do šatne (po uterák/ napiť sa/ na záchod).
Obe kabínky obsadené: kakáme! Otec slastne odfukuje v horúcej sprche a najmladší syn si strieka prúd vody do úst hneď v susednej. Najstarší (je v mojom veku?) stojí pred zrkadlom. Líca má napenené mydlom a váhavo po nich prechádza holiacim strojčekom (je v mojom veku).
Vraciam sa do vody. Kým dokončím plávanie, rodina dokončí hygienu. V bazéne sa neukáže ani jeden. Nie najlacnejšia umyváreň.
Vraciam sa ku skrinke a otec (s igelitkou) so synmi (v husom rade) práve opúšťajú šatňu. Starý pán (tiež s igelitkou) si vyťahuje košeľu z vedľajšej skrinky a mračí sa za husou rodinou.
Starký: Ten pach tu zostane ešte týždeň. Oni majú taký svoj vlastný, špecifický. Cigánsky. Toho sa nezbavia.
Ja: Nesúhlas (mrmlem čosi v zmysle, že to nebol smrad cigánsky, ale smrad zanedbaných a neumytých ľudí).
Starký: pravdepodobne vnútorný monológ (zazerá na mňa ako na ľudsko-právneho aktivistu z Bratislavy).
Ja: vnútorný monológ (áno, majú vrodený smrad a kradnú. A Škóti sú držgroši. Číňania šmelinári, moslimovia chladnokrvní zabijaci, Gréci tuční a leniví, Nemci rasisti. Židia a Maďari všetko.)
Starký: košeľa, ponožky, sandále, šiltovka. S dvojkrížom.
Ja: bleskový vnútorný monológ (Slováci sú vľúdny a pohostinný národ).
Odchádzame.
Z plavárne vychádzame do juhoslovenského malomesta (židovská synagóga a cintorín, rómske ghetto za mestom. Plus Maďari.).
Kráčam domov.
Vľúdny a pohostinný Slováčisko sa vracia po peňaženku.