Smer klesol pod 37%, SaS naopak stále rastie, HZDS by sa do parlamentu nedostalo, Mostu by sa to podarilo... Všetky podobné prieskumy síce sú zaujímavé, dá sa o nich špekulovať až-až. Lenže vždy existuje stará známa štatistická chyba, ktorá môže byť práve pre tie najmenšie stránky a straničky osudná. Prieskumy verejnej mienky majú napriek tomu obrovský vplyv nielen na správanie politikov, ale i voličov. Preto som sa rozhodol zamyslieť nad tým, aké politické nálady prevládajú v mojom prostredí, v prostredí slovenskej strednej školy, v prostredí šestnásť a sedemnásťročných „takmervoličov".
Hneď na úvod treba povedať, že minimálne polovica slovenských gymnazistov sa o politiku zaujíma len veľmi málo a ich pohľad na aktuálne dianie sa zužuje v optike bulvarizovaných médií. Nie, vôbec si nemyslím, že dokonale vidím do zákulisia politiky a som dokonca presvedčený, že časom stratím aj zvyšky ilúzii o politickom dianí, ale, bohužiaľ, nemôžem povedať, že väčšina mojich rovesníkov sa v politike orientuje lepšie.
Tí, ktorí na politiku vôbec nejaký názor majú, sa dajú rozdeliť do skupín nielen podľa toho, s ktorými stranami sympatizujú, ale aj podľa toho, akým spôsobom ich tieto strany zaujali. Veľký vplyv na formovanie politických názorov „takmervoličov" majú, samozrejme, rodičia. I ja sám patrím do tejto skupiny, nakoľko rodinné zázemie azda najviac ovplyvňuje moje myslenie a politické názory.
Druhá časť gymnazistov sa k politike dostáva najmä prostredníctvom médií, kde levím podielom dominuje internet, po prípade televízia. Vplyv médií však napriek ich ohromnej sile pokladám za o kúštik menej výrazný ako kontakt s ľuďmi s rozvinutými politickými názormi, najmä rodičmi. Osobne som veľmi rád, že mám rodičov, s ktorými sa môžem baviť nielen na tému „Čo bude na večeru?", ale dokážeme sa porozprávať aj o závažnejších spoločenských problémoch a ja sa nemusím úzko viazať iba na médiá.
Do poslednej skupiny by som zaradil len veľmi skromný okruh svojich spolužiakov, ktorí majú priamy kontakt s politickým dianím, niekoľkokrát sa osobne stretli s politikmi a aktívne sa zapájajú do rôznych iniciatív či petícii. Bohužiaľ, sám seba do tejto skupiny zaradiť nemôžem.
A teraz k tomu najpodstatnejšiemu - k rozloženiu politických názorov tých gymnazistov, ktorí nejaký názor majú. Predpokladám, že stranícki stratégovia všetkých strán sa zaoberajú i touto témou a hľadajú riešenia ako osloviť aj tých najmladších voličov, ktorí budú mať práve v júni 2010 okolo osemnástky. Jednej strane v tejto oblasti však predsa len patrí prvenstvo.
Ak by sa volieb mohli zúčastniť iba osoby vo veku od 16 do 18 rokov, za účasti okolo 15-20% oprávnených voličov by voľby vyhrala pravdepodobne SaS. Svojím programom, pragmatickosťou, liberalizmom a akousi novou chuťou v slovenskej politike veľmi silne pôsobí práve na „takmervoličskú" vekovú skupinu. Strana Richarda Sulíka však má jednu slabinu. Jej preferencie sú nadhodnotené, až príliš veľa potenciálnych voličov nie je plne rozhodnutých voliť túto stranu.
Práve do tejto početnej skupiny patrím aj ja. Je to akýsi súhrn „takmervoličov" SaS, „takmervoličov" SDKÚ a „takmervoličov", ktorí jedno povedia ráno a večer už tvrdia iné, lebo sa nevedia rozhodnúť. Je to akási krajinka pomykova mladých zmätených ľudí, ktorí celkom neveria ani jednym ani druhým, ale vedia, že by volili práve jednych z nich. Bez „takmervoličov" zaradených práve do tejto skupiny, by sa SaS vo voľbách „takmervoličov" len ťažko dostala do parlamentu.
Rozhodovanie medzi SDKÚ a SaS pritom určite nie je iba problémom niekoľkých pubertiakov, ktorí špekulujú, koho by volili. Vybrať si spomedzi týchto dvoch strán môže byť problémom i pre skúseneného harcovníka. Na jednej strane stojí SDKÚ so silným zázemím odborníkov a skúsenosťami z úspešných reforiem, ale to isté SDKÚ sa spája s kupovaním poslancov a viacerými kauzami z ôsmich rokov vládnutia. Na strane druhej však stojí svieža, mladá a (ešte) nepoškvrnená SaS, ktorá síce prináša nový závan do slovenskej politiky, ale na môj osobný vkus je až príliš liberálna a zabúda na tradičné hodnoty...
Vráťme sa však ku slovenským stredoškolákom. Okrem „takmervoličov" SDKÚ a SaS, medzi ktorými nemožno jasne vymedziť hranicu, viacerých oslovuje Smer. Neviem však, či je to výsledok pôsobenia rodinného zázemia, osobných sympatií k predsedovi tejto strany alebo si týchto „takmervoličov" získal Smer iba vplyvom ich nevyzrelosti a davovej psychózy.
Do ďalšej kategórie môžem azda hodiť všetky ostatné strany, ktorých podiel dokopy neprevyšuje žiadnu z doposiaľ uvedených strán. Svojich „takmervoličov" má medzi nimi rozhodne zastúpené i KDH, ktorého podiel v „takmervoličskej" štruktúre výrazne zaostáva za preferenciami zo serióznych prieskumov. Niečo by naškrabali i rozdvojení „Maďari", ale keďže navštevujem slovenské gymnázium, Most by veľa zrejme nezískal. O SMK ani nehovoriac. Ku koncu celej štatistiky ešte musím zaradiť SNS, ktoré svojich priaznivcov v miniatúrnom množstve má zastúpených i na slovenských gymnáziách. V tom lepšom prípade ide o recesistov, v horšom zvažujú i Kotlebu.
Záver štatistiky korunuje, naozaj nečakane, Hnutie za demokratické Slovensko. Vyslovili ste si už niekedy ten pokrytecký názov? ... „za demokratické Slovensko". Hoci pochybujem, že súčasní „takmervoliči" majú na pamäti, ako vyzeral boj za demokratické Slovensko z deväťdesiatych rokov, ale faktom je, že HZDS má medzi slovenskou mládežou nulové zastúpenie. Osobne nepoznám nikoho, kto by sympatizoval s predsedom Hnutia či prvým mužom slovenskej justície.
Môj malý prieskum nemal byť exaktnou analýzou sympatii mladých ľudí (alebo starších detí) k politickým subjektom. Mal byť náčrtom toho, ako dnes zmýšľa slovenský gymnazista a koho by posadil do parlamentnej lavice on. Nech je nepresnosť mojich odhadov akákoľvek, jedno je isté - my, ktorí máme šestnásť či sedemnásť k volebným urnám rozhodne nepatríme. Sme príliš nezodpovední, neskúsení, možno ľahkomyseľní. Rozhodnú však dospelí v júni lepšie?
