O troch nitkách a takom smiešnom uzlíku

poviedka

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vo štvrtok večer Táňa so synom ponakladali tašky do auta a vypadli z mesta. Len čo vybehli na diaľnicu, vytiahla z kabelky mobil a pre istotu vyťukala: „Penzion Konvalinka, blizko stanice, nezabudni. Ked pristanes, volaj. Tesime sa, cmuk."

Potom vrátila mobil do kabelky a poriadne na to dupla. O desiatej budú tam, po dvoch rokoch bez dovolenky je každá minúta fajn. Trojdňového víkendu na horách sa Táňa nevedela dočkať.

„A oco kedy príde?" ozval sa Maťo zo zadného sedadla.

„Zajtra poobede, miláčik. Ešte musí byť chvíľku preč, ale on zajtra priletí. Určite."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naskočil do metra. Dvere ho neprivreli len o vlások. Sadol si na posledné voľné miesto. Okolo traja Arabi. Žul bagetu a čítal: Penzion Konvalinka, blizko stanice, nezabudni. Ked pristanes, volaj. Tesime sa, cmuk."

Zajtra o desiatej ešte u bossa a o jednej odlet. No fasa.

Šedo-čierna masa sa po okolitých sedadlách prelievala, až kým nevystúpil na poslednej zastávke.

„Tu nejde net, mama! Do boha aj s takouto wifinou, načo sme sa sem trepali?"

„Maťko, ja nemôžem za to..."

„Veď ja nevravím že ty... Ale to mám byť teraz celý víkend off? Jak socka?"

„Tak ja neviem... môžeme sa ísť prejsť. Nadýchame sa aspoň, poď."

SkryťVypnúť reklamu

„Načo, bože, však je už tma," otvoril znovu notebook.

Táňa prehltla odpoveď, obliekla si kabát a vyšla na hviezdnatú noc. Voňala blízkym lesom, opadaným lístím a niekde v pozadí sa primiešaval dym. Slabý mrázik šteklil na nose. Toto si treba vychutnať. Nádych, výdych.

Po chvíľke z penziónu vyliezol aj offline Maťo, spýtal sa, čo tu tak smrdí a keď skonštatoval, že je mu hrozná zima, zaliezol naspäť.

Nádych, výdych.

Z letiska to našťastie už ďaleko nebolo. Milan nastúpil na vlak a nechal sa odviesť takmer k penziónu. Popoludňajšie slnko napĺňalo prázdny vagón sladkavým teplom. Opieral hlavu o sklo a lenivo pozoroval blížiace sa končiare.

SkryťVypnúť reklamu

Na ďalšej zastávke nastúpila babička s modrookou vnučkou.

Zaspal.

„Mladý pán! Konečná stanica," vycerila naňho starenka protézu.

Krátko sa spamätal, synovsky sa na ňu usmial a keď poďakoval, vystúpil. Penzión Konvalinka.


V sobotu ráno sa počasiu nedalo odolať. Hneď po raňajkách Táňa to najnevyhnutnejšie zbalila do batohu, hodila ho mužovi na chrbát a hor sa na túru.

Milan, Táňa a Maťo kráčali vedľa seba. Nezvyčajný úkaz.

Niečo pred poludním zdolali finálny úsek. Táňa, tá vpredu poskakovala ako srnka a keby záviselo len od nej, otočila by celú cestu už trikrát. Prepotený Milan ako srnka nehopkal. Ak bolo na ňom, otočil by sa už trikrát a zašiel si radšej na teplý obed. Na samom konci mlčky pochodoval Maťo. Zo slúchadiel doliehala Lady Gaga.

SkryťVypnúť reklamu

Keď dorazili k plesu, Milan sa hodil na prvú lavičku a vyglgal polku fľaše. Táňa zatiaľ to malé pliesko obišla a spravila niekoľko fotiek. Maťo chvíľu tupo čumel do vody, nakoniec neodolal a zvečnil si výjav do mobilu.

O nejaký čas sa všetci stretli na lavičke pri otcovi. Roztiahol paže a oboch si ich pritisol k umorenému telu.

„To teda bolo," zašomral Milan. Takto sa nespotil už riadne dávno.

„Hej, to bolo..." otočila sa k nemu s úsmevom Táňa. Nádherná cesta to bola.

„To teda bolo," pridal sa Maťo. Taká otrava s fotrovcami, že horšie to ani nemôže byť. 

Radovan Potočár

Radovan Potočár

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Boli Sme. Zoznam autorových rubrík:  Vážne veciVlažne vážneTrochu scestyPrózaŠkolyEsej?Nezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu