„Pomaly sa stavá, stavá sa... ale potrvá ešte aspon desať alebo deväť rokov, kým sa všecko opraví," komentuje náš bosniacky šofér Miki prehliadku Sarajeva. Pätnásť rokov od konca občianskej vojny v Juhoslávií sa mestu ešte zďaleka nezahojili všetky rany. Rozstrieľané budovy, zničené ľudské osudy, viac než 10 000 civilných obetí... Potrebuje však Bosna a Hercegovina naozaj našu rozvojovú pomoc?
Minigranty
Veľké projekty s veľkými ideami a ešte väčšími rozpočtami sa v Bosne už viackrát ukázali ako omyl. Podpora demokracie, budovanie právneho štátu, zakotvovanie demokratických inštitúcii - to sú síce pekné heslá , ale v praxi do nich možno liať milióny bez preukázateľných výsledkov.
Podľa slov JuDr Mojžitu, slovenského veľvyslanca v Sarajeve, sa naše veľvyslanectvo práve preto usiluje zameriavať na tzv. minigranty, ktoré poskytujú konkrétne výstupy v praxi. Oveľa adresnejšie totiž môže byť investovať malú sumu do stavby mosta cez potok ku dedine, ktorej takýto most veľmi chýba, než naliať milióny do spleti „demokratických" projektov. Na obyčajnú ľudskú radosť stačí celkom obyčajný malý most.
Dom na pol ceste
Kuća na pola puta (v preklade: Dom na pol ceste) je jeden z projektov, ktorý dostal podporu slovenského minigrantu, t.j. finančného príspevku v maximálnej výške 5 000 EUR. Okrem slovenského veľvyslanectva projekt podporilo mesto Sarajevo, ministerstvo práce a viacero mimovládnych organizácii.
V skratke možno povedať, že ide o podporu mladých ľudí, ktorí stratili svojich rodičov či celé rodinné zázemie (najmä počas vojny) a po odchode z detských domovov by boli takmer naisto sociálne vylúčení, odtlačení na okraj zvyšku spoločnosti. Podobný nápad sa už realizoval vo viacerých krajinách, i na Slovensku, no v Bosne a Hercegovine ide o prevratný projekt sociálnej starostlivosti.
Aj za pomoci Veľvyslanectva SR bol z darovaných finančných prostriedkov zrekonštruovaný dom, v súčasnosti obývaný mladými ľuďmi, ktorí by sa inak po opustení detského domova ocitli de facto okamžite na okraji spoločnosti.
V rámci projektu je pre mladých ľudí vytvorené nielen potrebné materiálne zázemie, ale je pre nich organizovaných niekoľko podporných programov - Príprava na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo, Práca v tíme a manažment, Sexuálna výchova a ďalšie. A výsledky celého projektu sú možno i vďaka týmto vzdelávacím programom hmatateľné - mladí ľudia, ktorí „Dom na pol ceste" opustili, si našli prácu a riadne sa začlenili do spoločnosti.
Na pol ceste... a cieľ?
Príklad minigrantu, vďaka ktorému sa podarilo vrátiť niekoľko mladých ľudí do bosniackej spoločnosti, dokazuje, že účinná rozvojová pomoc nemusí mať gigantické rozmery, ale rozumný nápad a adresný účel. Aj malá krajina ako Slovensko tak môže pomôcť zahojiť rany spoločnosti poznačenej občianskou vojnou. Rany konkrétnych ľudí, ktorí stratili matku a otca, ale ešte sa nechcú vzdať...
Na stave nášho balkánskeho „takmersuseda" by nám koniec - koncov asi malo záležať.
