Vážený pán minister,
pri dohliadaní na dodržiavanie jazykového zákona a iných noriem, ktoré sú pre zdravý chod našej spoločnosti absolútne nevyhnutné, treba byť veľmi dôsledný. Zákerný sprisahanecký útok môže prísť skadekoľvek. Zločiny, ktoré sa nedávno potvrdili v relácii Lampa Štefan Hríba, boli už poslednou kvapkou. Pre ochranu národa musíme robiť odteraz ešte viac.
Začať treba rozhodne od médií, lebo tie si servítku pred ústa vôbec nekladú. Za najhoršiu pokladáme situáciu práve v tých protištátnych, popretkávaných rôznymi hyenami a prostitútkami. Pre dosiahnutie ideálneho stavu preto treba začať jedine od nich. Navrhujeme, aby sme všetky súkromné média, ktoré aj tak vyvíjajú len samú protištátnu činnosť, začlenili pod ochranné krídla verejnoprávnych médií. Nie, pán minister, my ich nechceme zrušiť, chceme len usmerniť ich vývoj tak, aby boli prospešné pre chod našej spoločnosti.
Uvedené opatrenie sa musí pre dokonalý účinok týkať všetkých médií. Práca televízii by mohla byť pod odborným dohľadom Slovenskej televízie, ktorá by im svojou pronárodnou činnosťou mohla ísť príkladom. Rádia by si zas pod svoje krídla mohol vziať Slovenský rozhlas a tým by sme dosiahli, že tieto médiá by konečne prestali viesť nezmyselné a vykonštruované útoky na Vládu SR, ktorá by sa potom mohla plne venovať svojej práci.
Horšie to však bude s revitalizáciu pomerov v tlačených médiách. Tu navrhujeme všetku tlač zlúčiť do väčších celkov, ktoré by mohli byť priamo pod drobnohľadom ministerstva a predišlo by sa tým porušovaniu jazykového zákona a národných záujmov aj vo všetkých periodikách. Najproblematickejšie však bude kontrolovanie, nazvime to - znovuzrodenie, internetu, lebo na ňom sa to len tak hemží článkami bez hlavy a päty. S internetom treba skrátka raz a navždy urobiť poriadok, nebude si predsa hocijaký pisálek vypisovať, čo sa mu zachce. V prípade internetu síce budeme musieť vynaložiť trochu viac administratívneho úsilia, ale i tak veríme, že svoje ovocia to prinesie. Navrhujeme vytvoriť špeciálny orgán, napr. Národný úrad pre ochranu užívateľov internetu, ktorý by usmerňoval jeho chod a prečisťoval ho od škodlivých, protinárodných, protištátnych, doslova hyenistických útokov.
Sme však presvedčení, že v boji za národné uvedomenie, treba zájsť ešte ďalej. Národné záujmy, ochrana jazyka a vlastenectva by si podľa nás zaslúžili jeden ucelený komplexný zákon, ktorý svoje ochranné krídla rozprestieral nad všetkými zákonnými normami i nad Ústavou, ktorá bola aj tak postavená proti ľuďom a dnes nám bráni napríklad v rýchlejšom rozvoji národnej infraštruktúry svojimi nezmyselnými táraninami o právach na majetok a janeviemčo.
Takýto „národný superzákon" by mohol začleňovať celú agendu za uvedomelosť a lásku k národu. Mohol by napríklad pomôcť zjednotiť celé politické spektrum do jednej veľkej politickej strany, národnej aliancie. Tým by sme dosiahli, že všelijakí táraji by prestali brblať do činnosti vlády a konečne by sedeli tam, kde mali sedieť už dávno. Vláda by sa mohla začať naplno venovať len a len svojej pronárodnej práci a nestrácali by svoj drahocenný čas bezobsažným táraním s ľuďmi, ktorí riadeniu štátu aj tak nerozumejú. Sme presvedčení, že tento zákon by nás posunul o kusisko bližšie k tým svetlím zajtrajškom, kde nebudú modrí, zelení, červení, ale len jedna politická liga, ktorá kope za národ.
Okrem toho by však umožnil takýto zákon vstúpiť s ochranou národných záujmov ešte bližšie k občanovi - priamo do našich rodín. Existuje racionálny dôvod, aby sa hymna spievala len v školách či úradoch? Dajme zákonný základ na to, aby si ju mohol zaspievať každý! Vytýčme na to určitý čas, napríklad o siedmej hodine večer, kedy sa rodina stretne a spolu bude môcť osláviť nielen pronárodnú prácu našej Vlády, ale v nariadenom čase by občania oslávili i svoju úprimnú lásku k národu a vlasti. Uvedené opatrenie by však muselo byť pod prísnou kontroľou určených orgánov, nakoľko sa zaiste nájde mnoho živlov, ktoré si odmietnu ctiť svoju štátnosť.
Jeden spev hymny za deň však pre naše rodiny nemôže priniesť dostatok citu. Aby sme vlastenectvo priblížili ku každému človeku, treba už konečne urobiť poriadok i s menami našich občanov. Je neprípustné, aby slovenské mamičky nazývali svoje deti tak, ako sa im zachce. Mená ako Kevin, Jessica či Christopher výrazným spôsob podkopávajú základy našej národnej hrdosti. Preto prosíme Vás, vážený pán minister, aby ste sa zasadili za to, nech národný superzákon rieši i túto problematiku. Slovenským deťom slovenské mená! - to nech je našim mottom v boji za tento zákon. Nemali by sme však zabúdať ani na potrebu ujednotiť pomenovávanie našich občanov. Navrhujeme zaviesť povinné druhé meno rýdzo slovenského charakteru pre každého občana, ktoré by podčiarkovalo národnú uvedomelosť a silný cit vlastenectva. Pre tento cieľ doporučujeme prioritne využívať mená ako Robert, Marek, prípadne Pavol. Napríklad pán prezident by pri podpisovaní tohto veľkého národného zákona mohol i slávnostne prijať meno Ivan Robert Gašparovič.
Vážený pán minister, pevne veríme, že svojimi návrhmi sme aspoň trochu obohatili vašu proslovenskú fantáziu a posilnili Vaše úsilie v boji za národ. I keď je možné, že viaceré navrhnuté právne úpravy máte už detailne rozpracované, chceme, aby ste vedeli, že stojím pevne za Vami. Náš národ Vás potrebuje, nepoľavte!
S pozdravom
Národne uvedomelí občania
