Štátny rozpočet sa počas roka mení. Tradične, v januári máme veľký prebytok, keď sa výdavky ešte plne nerozbehli. Ako ukazuje nasledovný graf, vo februári schodok výrazne narastie, a stabilizuje sa na najnižšom bode v máji. V júni a júli sa rozpočet vracia späť do rovnováhy, len aby sa prepadol na konci roka. Tento rok je to však iné: v máji schodok výrazne stúpol, a jeho rast sa nezastavil ani v júni.
Kto za to môže? Počiatek tvrdí, že ekonomická kríza, ktorá spôsobila zníženie priemyselnej produkcie na Slovensku. Čiastočne má pravdu. Ale hlavným zodpovedným je on sám a 82 poslancov, ktorí hlasovali za prijatie zákona o štátnom rozpočte na tento rok.
Keď parlament schválil štátny rozpočet, ekonomická kríza už bola v plnom prúde. Bolo to 28. novembra, vo štvrťroku keď hrubý domáci produkt vzrástol "iba" o 4,7% v porovnaní s predošlým rokom. Ešte stále sme sa mohli chváliť za rast HDP za celý rok 2008, 9,5%. Bolo to síce dole z predchádzajúceho roku keď rast HDP dosiahol 11,7%, ale stále to bolo pekné...
Zdalo sa však, že minister Počiatek aj poslanci ktorí za rozpočet hlasovali, mali veľmi veľké oči. Inak sa nedá vysvetliť fakt, že rozpočet na tento rok počítal so zvýšením príjmov o 13,5% a výdavkov o takmer 12%! Prečo také zvýšenie? S najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo politická objednávka koaličných strán diktovala vysoký rast výdavkov (najvyšší v tomto storočí), a príjmy sa potom upravili tak, aby bol v rozpočte iba minimálny schodok (najväčší skok zaznamenali granty Európskej únie, ktorých podiel na príjmoch stúpol z historických 12% na 17%). Žiadny normálny človek by nemohol očakávať, že slovenská ekonomika porastie v roku 2009 rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.
Príjmy do rozpočtu však skutočne poklesli vďaka ekonomickej kríze. Nasledovný graf ukazuje sumy pre hlavné rozpočtové položky za posledných niekoľko rokov. Pokles príjmov má na svedomí najmä pokles príjmov z dane z pridanej hodnoty, ktorá na konci júna dosiahla iba 30% celoročného projektovaného príjmu. Predošlé toky sa toto číslo pohybovalo okolo 45%. Napriek poklesu priemyselnej produkcie o vyše 20%, dane z príjmov právnických osôb a spotrebné dane vzrástli. Samozrejme, prepad príjmov z DPH je priamym dôsledkom krízy. Firmy znižujú ceny, a ziskové rozpätie klesá. Priemysel toho toľko nevyrába a nepredáva, čo sa premieta do odvodov DPH.
Napriek poklesu príjmov a výpadku produkcie však štát ešte stále veselo zvyšuje výdavky. Hoci ich relatívna hodnota na konci júna poklesla z historického priemeru 45% na 40%, ich absolútna hodnota vzrástla o takmer 400 miliónov Euro z predošlého roku. Hlavne vďaka tomu, že si Počiatek myslel že utiahneme 12%-né zvýšenie výdavkov tento rok...
Vláda zvýšením spotrebných daní toho veľa nespraví. Historicky, spotrebné dane prispievajú menej ako 19% do príjmov do štátneho rozpočtu. Aj drastické desaťpercentné celoplošné zvýšenie spotrebných daní by prinieslo iba 100 miliónov Euro, alebo menej ako desatinu už existujúceho schodku. Zvýšenie stropov pre odvody zamestnancov by nemalo žiadny viditeľný dopad. V tomto prípade ide iba o politickú objednávku, aby Smer opäť ukázal ako "bohatým berie".
Problém so schodkom v rozpočte nie je v daniach, ale v Ministerstve Financií, ktoré pripravilo rozpočet ktorý nemal akýkoľvek základ v reálnom svete, a u osemdesiatich dvoch koaličných poslancoch, ktorí za tento nezmysel hlasovali. O tom, že voliči potrestajú daných poslancov sa dá iba naivne snívať. Ale vyhodiť Počiatka by sa reálne dalo. Možno aj z okna...
