Ratingové agentúry vykonávajú síce dôležitú, no nie nenahraditeľnú prácu. Ich hlavným prínosom je, že šetria firmám peniaze. Namiesto toho aby každá spoločnosť zamestnávala ľudí na analýzu všetkých firiem a štátov, spoliehajú sa aspoň čiastočne na ratingové spoločnosti. Tu si však treba uvedomiť tri zásadné veci.
Po prvé, iní na nich spoliehajú iba kým odvádzajú dobrú robotu. Kým dobre zdôvodnia hodnotenie ktoré vydajú, kým sú transparentné a kým sa moc nemýlia. V tomto prípade je skutočným majiteľom ratingových firiem ich zákazník. Moody's alebo S&P môžu byť vlastnené kýmkoľvek; kým im nikto neverí ich prehlásenia budú mať nulovú hodnotu. Rovnako ako prípadné štátne agentúry, ktoré nikdy nebudú dostatočne transparentné a dôveryhodné.
Po druhé, napriek tomu že ratingové agentúry ušetria prostriedky investičným firmám, ani tá najmenšia firma neberie ich slovo ako zákon. A veľké firmy, ktoré hýbu trhmi, sa už vôbec nemusia riadiť ratingmi. Firmy ako Goldman Sachs, Morgan Stanley a iné majú stovky vlastných analytikov, ktorí berú správy z ratingových firiem iba ako jeden zo vstupov do ich analýz. Títo ľudia sa môžu dopracovať k úplne iným výsledkom (a často aj tak spravia).
Po tretie, výsledné hodnotenie ma asi takú výpovednú hodnotu ako napríklad Dow Jones index, teda takmer žiadnu. Skutočne zaujímavá časť ich práce je zdôvodnenie výsledného ratingu. Keď som ešte robil ako investičný analytik, často som sa stretával s výslednými prácami ratingových agentúr (väčšinou išlo o firmy, ale občas sa našli aj štáty). Robil som v moc malej firme na to aby sme mohli analyzovať všetko čo sme chceli, ale nikdy sme sa neriadili iba výsledým číslom. Vždy sme sa pozerali na zdôvodnenie tohto čísla. A tak vôbec nezáleží na tom, či má také Francúzsko rating AAA alebo iba AA. Dôležité je, prečo je to tak: akú majú francúzske banky likviditu, aké sú legislatívne podmienky na podnikanie, atď. Toto sú všetko fakty, ktoré sa dajú ľahko overiť, a preto nás ratingové agentúry v tomto nebudú klamať.
Ratingové firmy sú súkromné spoločnosti ako každé iné. Je jedno kto ich vlastní; ich moc spočíva v dopyte po ich tovare. A zatiaľ asi odvádzajú veľmi dobrú prácu pre ich zákazníkov. To samozrejme neznamená, že finančné firmy sú bezúhonné. Práve naopak. Finančníci vlastnia iné „firmy“, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie ako ratingové agentúry: politikov. Práve o tieto „firmy“ by sa mala verejnosť oveľa viac zaujímať - kto koho vlastní a za koľko – a oveľa dôkladnejšie ich kontrolovať.
