V posledých parlamentných voľbách som nevolil. Budúci rok to bude 30 rokov čo som odišiel zo Slovenska, a hoci som doteraz volil, naposledy ma presvedčil argument že by som nemal vnucovať moje hodnoty ľuďom, ktorí s mojimi rozhodnutiami budú musieť žiť. Veď kto som, aby som Slovákom nanucoval jednu stranu, keď ja pod jej vládou žiť nebudem, a oni aj tak chcú niekoho iného. Samozrejme, nerobil som si ilúzie že by práve moja prípadná voľba rozhodla v prospech jednej alebo druhej vlády, ale ak by sa našlo dosť ľudí ktorí rozmýšľali ako ja, snáď by sme ovplyvnili výsledok volieb. A tak som tentoraz nevolil. Vzhľadom na súčasnú situáciu na Slovensku som si uvedomil že som spravil obrovskú chybu.
Ako obyvateľ Európskej Únie, hoci žijem na druhom konci Európy, začínam cítiť dôsledky víťazstva Smerohlasu a jeho sponzorov. Vždy keď čítam najnovšie vyhlásenia priemera Fica, cítim sa menej bezpečne. Hoci som od Ruska dosť vzdialený, bojím sa Ficovho prístupu, keď deklaroval ochotu odovzdať Slovensko a ostatné východné krajiny Rusku, výmenou za nestabilný mier s Európskou Úniou. Ako obyvateľ EÚ si teraz uvedomujem, že je mojou povinnosťou voliť kde môžem, aby som tým málom čo mám posilnil úniu a teda aj seba. A tak ako som si povedal že už nebudem verejne komentovať vnútornú politiku štátu v ktorom nebývam, aj toto rozhodnutie mením. Tak je zopár mojich narýchlo spísaných myšlienok o súčasnej slovenskej politike.
Vrtieť psom
Táto fráza je vyše 150 rokov stará. Opisuje politickú situáciu kde politik schválne vyvolá nepodstatný škandál, aby odpútal pozornosť od niečoho horšieho. Donedávna bola táto stratégia sofistikovaná alebo pomerne drahá. Potom však prišli sociálne médiá, a priemerný rozsah pozornosti ľudí sa začal merať v sekundách. Ľudia, čo manažovali Donalda Trumpa boli medzi prvými čo to pochopili, a vyrábal jeden škandálik za druhým, aby odvrátil pozornosť médií od svojich skutočných prešľapov. Vrcholom bolo keď Trump napísal na Twitter „covfefe“ a médiá sa išli zblázniť, a na chvíľu zabudli na stále aktuálny škandál týkajúci sa tajných kontaktov medzi Trumpovou administráciou a ruskou vládou.
Na Slovensku to majú zamestnávatelia priemera Fica ešte ľahšie. Zhodou náhod sa do koalície dostali niektorí z najhlúpejších politikov v dejinách samostatného Slovenska. A Fico ich škandáliky dokonale žmýka. Či už ide o opitého kapitána Danka, s ktorým sa ani pouličný stĺp nechce baviť, ministerku kultúry Šimkovičovú, ktorá sa tvári že ide bojovať proti LGBT, ale v skutočnosti rada mení pohlavia iných ministrov, alebo ministra životného prostredia Tarabu, ktorý doslova spravil capa záhradníkom, Fico a jeho šéfovia musia ďakovať osudu že sa SNS dostala do parlamentu. Nech médiá venujú týmto „géniom“ svoju pozornosť a menej si všímajú dôležitejšie silové a ekonomické ministerstvá (najmä tie vedené morálnymi skorumpovancami Kaliňákom a Sakovou), ktoré sú až podozrivo ticho. Peter Bárdy sa nedávno vyjadril že bude naďalej uverejňovať všetky hlúposti Martiny Šimkovičovej. Len aby mal čas sa posvietiť si aj na iných...
Voliči opozície by mali byť nahnevaní
Najskôr naspäť k ministrom za SNS. Snaha ministerky kultúry podať trestné oznámenie za petíciu ns jej odstúpenie je neuveriteľne hlúpa. Ale takisto ukazuje na jej neúctu k slobode prejavu a ku všetkým ktorí tú petíciu podpísali. Možno to znie staromódne, ale signatári tejto petície ju, a všetkých ostatných vládnych činiteľov, živia, a teraz dali najavo že to už robiť nechcú. To najmenej čo mohla spraviť, ak by mala trochu sebareflexie, by bolo spýtať sa čo zmeniť. Mikuláš Dzurinda presne toto kedysi spravil, keď sa po negatívnom komentári Jara Filipa v novinách stretol s ním a bežnými ľuďmi v divadle Stoka, a všetko si vysvetlili. Vtedy som Dzurindu nemal moc v láske, ale za toto gesto si zaslúžil môj rešpekt.
Ministerstvo životného prostredia je kapitola sama o sebe. Najskôr tam kapitán Danko nanominoval známeho konšpirátora Rudolfa Huliaka. Keď mu to neprešlo, presadil tam Tomáša Tarabu, ktorý krátko na to vymenoval za riaditeľa správy Tatranského národného parku pytliaka Petra Olexu. Rezort životného prostredia pod taktovkou SNS tak dal ľuďom nie jednu, ale hneď dve facky.
Tretia facka je reakcia priemera Fica a jeho vlády k týždenným protestom na námestiach v celom Slovensku: absolútny nezáujem. Vedia, že si to môžu dovoliť, lebo tí čo protestujú sú tí slušní. Ale hádam bolo slušnosti dosť. Netreba hneď siahať po dlažobných kockách, ale viem si predstaviť občiansku neposlušnosť kde by napríklad podniky prestali predávať and poskytovať služby členom a nominantom vládnych strán na všetkých úrovniach administratívy. Takto prebiehal originálny bojkot, a vraj bol pomerne úspešný.
Aj voliči koaličných strán by sa mali hnevať
Podľa volebnej mapy, vládne strany volili najmä v chudobnejších regiónoch. Čo som sa bavil s ľuďmi, veľa voličov Smerohlasu ešte s nostalgiou spomína na časy keď v každej dedine bola fabrika alebo aspoň tabačka. Práve teraz stojíme na prahu jednej z najväčších hospodárskych revolúcií za posledné polstoročie, no vláda sa aktívne snaží svoju šancu zahodiť.
Ide o zbrojenie. Médiá píšu aká je EÚ nepripravená na vojenský konflikt, koľko zbraní a munície treba vyrobiť, a ako sa niektoré vlády už preberajú a začínajú plánovať obnovu výroby. Strašiakom je, samozrejme, Rusko. Ja ešte stále dúfam že sa rozpadne ešte predtým ako porazí Ukrajinu, ale aj v tom prípade prichádza do Európy doba zbrojenia. Priemer Fico však namiesto toho dookola deklaruje že Rusko je neškodné, a teda pripravovať sa netreba. Pričom práve zbrojárska výroba má dlhú tradíciu v hladových dolinách, ktoré tak podporovali Smerohlas. Investície do novej výroby, hoci by museli byť dlhodobé, by len prospeli chudobným regiónom. Možno sa časom nájdu aj eurofondy na spoločnú obranu.
Priemer Fico rád hovorí o tom aká je Ukrajina skorumpovaná a nezaslúži si našu pomoc. Pritom napríklad Spojené Štáty, do konca októbra 2023, dali 61% svojej deklarovanej pomoci Ukrajine vlastným zbrojárskym firmám, ktoré poslali zbrane a muníciu a trénovali vojakov. Toto percento je ešte vyššie pre Nemecko, Poľsko a veľa ďalších krajín. Keby sme sa držali aspoň pomeru aký má USA, z každých 10 miliónov Euro by vyše 6 miliónov išlo do domácej ekonomiky.
Alebo možno to Fico len tak hrá. Veď predsa dovolil súkromným firmám predávať zbrane a strelivo na Ukrajinu. Firmám ako Liwa Arms Slovakia, kde má podiel Róbert Kaliňák, krotý bol od nástupu vlády akosi podozrivo ticho. Ľudia ktorí volili Smerohlas sú teda tiež fackaní. Najskôr zredukovaním ich dôchodkového sporenia a potom potenciálnym presmerovaním investícií do zbrojenia z možných nových fabrík v ekonomicky slabších regiónoch do vreciek Smeru a ich sponzorov. A to som ani nenačal tému nového trestného zákona, podľa ktorého si budú môcť ľudia takmer beztrestne privlastňovať pôdu iných, ako to robila bývalá poslankyňa za Smerohlas Ľubica Rošková. No a keby sa dakto našiel to napadnúť na súde, skorumpované sudkyne ako Monika Jankovská alebo Miriam Repáková sa už budú dať beztrestne podplácať. Aj títo voliči by už mali mať toho dosť, zobudiť sa a žiadať zmenu vlády čo najskôr, aby iné štáty nevyfúkli Slovensku všetky investície na zbrojenie a sponzori Smerohlasu ich nepripravili o majetok.
Je aj v mojom záujme aby na Slovensku padla súčasná vláda. Žijem ďaleko od Slovenska a ešte ďalej od Ruska, ale cítil by som sa oveľa bezpečnejšie keby krajinám na východnej hranici Európskej Únie nešéfovali ľudia ktorí keby mohli, s radosťou by podpisovali Mníchovskú dohodu. V najbližších, dúfam že predčasných, voľbách opäť voliť budem.
