reklama

O bývaní v Dubline

Nedávno uverejnil portál Aktuality.sk článok o tom aké je ťažké pre Slovákov nájsť ubytovanie v Dubline. Tento článok mi prišiel trochu povrchný a nepresný, a tak som sa rozhodol napísať vlastné poznatky na túto tému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Ubytovanie je jednou z najhorúcejších Írskych politických tém tohto storočia. Trh s nehnuteľnosťami tu spôsobil obrovskú ekonomickú krízu, z ktorej sme sa ešte stále nespamätali. Dublin má najvyššie množstvo bezdomovcov na obyvateľov medzi Európskymi hlavnými mestami. A nedostatok ubytovania je jednou z hlavných bŕzd pre firmy, ktoré sa sem chcú kvôli Brexitu presťahovať z Londýna.

Trochu histórie a čísel

V Írsku už dlho existovala kultúra vlastníctva. Krajina je v tomto európskym, ak nie svetovým, unikátom. Takmer všetka pôda je v súkromných rukách, a vyvlastňovanie je tu takmer nepoznané. Táto kultúra sa premietla aj vo vlastníctve domov a bytov. Veľa ľudí ich vlastní niekoľko. No skutočný rozmach dopytu po nehnuteľnostiach začal až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Nízke úrokové miery a hypotéky ktorých hodnota presahovala hodnotu domu či bytu sa postarali o to, aby sa takmer každý mohol uchádzať o pôžičku. Ceny nehnuteľností rástli závratnou rýchlosťou, a nová výstavba na seba nenechala dlho čakať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 2006 začala bublina kolabovať a v roku 2009 úplne spľasla. Hodnota nehnuteľností klesla na najnižšiu úroveň v roku 2012, v priemere o vyše 60% z ich vrcholu. Konštrukcia sa zastavila a nedokončené projekty boli opustené. Takmer všetky banky skolabovali, a Írska vláda ich bola nútená, po tlaku Nemcov a Angličanov, zoštátniť a prevziať na seba ich dlhy. Rozpočtové šetrenie potrebné na splatenie bankových dlhov pociťujeme dodnes vo forme mizerného zdravotníctva a polície, ako aj v „dočasnej“ prirážke k dani z príjmu.

Po niekoľkých rokoch sa trh s nehnuteľnosťami začal opäť hýbať. Centrálna banka však zaviedla nové pravidlá pre hypotéky, ktoré spomaľujú rast novej bubliny. Ľudia, ktorí si kupujú prvú nehnuteľnosť, si môžu vybrať pôžičku len na 90% hodnoty domu alebo bytu, ostatní len 80%. Hypotéka je obmedzená na 3,5-násobok ročnej hrubej mzdy. A banky zvýšili úrokové miery aby sa lepšie poistili pred možnými neplatičmi. Dnes je takmer nemožné nájsť hypotéku s úrokom pod 3%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príliv imigrantov a nedostatok výstavby však tlačí ceny hore. V Dubline sa cena domov zvýšila medziročne o 12,3% a teraz je o 60% vyššia ako na najnižšom bode v roku 2012. Prenájmy sú na tom podobne: medziročný nárast o 13.9% ich vytiahol na 66% vyššiu cenu ako minimum. Dom s troma spálňami (po slovensky 4- až 5-izbový dom, podľa toho koľko má obývačiek) tu stojí medzi 250 a 650 tisíc Eurami, podľa toho kde stojí. Vo väčšine lokalít je to však okolo 300 tisíc. Dvojizbový byt sa tu dá prenajať za 1100 až 1700 Euro mesačne, a 3-izbový dom za 1200 až 2000. Izby tu idú za okolo 500 (jedna posteľ) až 650 (dvojposteľ) za mesiac. Vláda schválila nový zákon o nájomnom, podľa ktorého môže prenajímateľ zvýšiť nájomné iba každé dva roky, v niektorých lokalitách iba o malé percento. Pre porovnanie, skúsený IT-čkár donesie domov medzi 2500 a 3000 čistého zárobku mesačne; sekretárka medzi 1600 a 2000.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo sme tam kde sme

Situácia na trhu s nehnuteľnosťami nie je ružová, a v bližšej budúcnosti sa iba zhorší. Dôvodov pre tento stav je niekoľko.

V prvom rade je problém získať povolenie na výstavbu. V Dubline je zakázané stavať do výšky a búrať fasády existujúcich domov, a tak sa konštrukcia môže značne predražiť bez potrebného zisku. Susedia takisto často blokujú výstavbu, kým im stavebná firma nespraví isté ústupky (napríklad postaví park na časti parcely). Okrem iného, tento stav spôsobuje množstvo opustených budov alebo parciel, ktoré by majitelia aj chceli opraviť alebo zmodernizovať, ale nedostanú na to povolenie. (Poznámka: Som si vedomý, že slabé stavebné povolenia alebo ich vynútenie dovoľujú takým morálny úbožiakom ako Fischer, Gašparovič a Talapka si stavať čo chcú a kde, ale v Írsku máme opačný extrém: aj tí, čo chcú stavať užitočné stavby, často nemôžu.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takisto tu nemáme politickú vôľu tento stav zmeniť, hlavne v prípade nájmov. Vyše pätina súčasných poslancov, vrátane ministra pre výstavbu a ubytovanie, sú prenajímatelia (tu treba podotknúť že iba poslanci ktorí zarábajú vyše 2600 mesačne na nájomnom sú v tejto štatistike). Štát tiež zarába na daniach za nájomné: prenajímatelia si nemôžu hypotéku alebo aspoň úrok z hypotéky dať do nákladov, a tak 40% z nájomného ide do štátneho rozpočtu.

No a nakoniec nám tu situáciu zhoršilo AirBnB. V súčasnosti je v Dubline k dispozícii iba 3100 bytov na prenájom, ale až 6700 miest je evidovaných v AirBnB (z toho 3165 celých bytov a domov). prenajímatelia takto obchádzajú reštrikcie na výšku nájomného.

Ako si ľudia hľadajú ubytovanie

Ak nemáte známych alebo nie ste na Facebookovej skupine kde sa občas objaví ponuka na ubytovanie (pre našinca je v tomto výborná skupina Slováci v Írsku), musíte si dať na sebe trochu záležať. Typický prenajímateľ môže dostať niekoľko stoviek e-mailov na svoju ponuku. Záujemcovia už v tomto štádiu posielajú pracovné referencie, prípadne referencie od predošlých prenajímateľov. Okolo desať až dvadsať záujemcov je vybraných na pohovor, a podľa neho sa vyberie nový nájomca.

Osobne som nikdy nemal problém nájsť si byt na prvý pokus. Vždy som si však vyberal byty vlastnené drobnými prenajímateľmi, ktorí mali možno dve alebo tri nehnuteľnosti, a ktorým išlo o to, aby pomocou nájomného splatili hypotéku a potom byt dali svojim deťom. Hľadali teda niekoho so stabilnou prácou, kto by v byte nerobil večierky a nerozbil ho. Na to som sa upriamil aj v pohovoroch, a získať nájom nebol problém. Študenti, nezamestnaní alebo ľudia z krajín ktorých nájomcovia tu majú zlú povesť (napríklad arabské krajiny) však môžu hľadať aj mesiace kým niečo nájdu.

Takíto ľudia majú väčšiu šancu prenajať si izbu. Dublin je plný štvor- a viac-izbových domov na prenájom, kde keď sa jeden človek vysťahuje, ostatní nájomcovia si nájdu niekoho iného aby ho nahradil. V týchto prípadoch sa väčšinou nájdu podobné povahy, a tak sú domy kde žijú iba Íri z vidieka, iné sú plné Brazilčanov, a podobne.

Nájomné nie je všetko

Bohužiaľ, cena ubytovania sa v Írsku môže ďalej predražiť kvôli zaostalej technológii bývania v tejto krajine. Niektoré lokálne zvyky a zákony sú iba frustrujúce. Napríklad donedávna sa ešte stále stavali kúpeľne s dvoma vodovodnými kohútikmi: jedným na studenú a druhým na teplú vodu. Všetky dvere v domoch a bytoch sa ešte stále musia automaticky zatvárať, a vypínač na svetlo alebo zástrčku vo väčšine kúpeľní nenájdete.

Oveľa väčší problém je však otrasná energetická kvalita nehnuteľností. Až do krachu trhu sa stavali domy s energetickým hodnotením medzi D a F. „Moderné“ byty z posledných tridsiatich rokov nemajú zavedený plyn. Kúrenie je elektrické, cez akumulačné kachle. Boiler zohrieva vodu iba v noci, a ľudia ktorí sa chcú sprchovať večer, keď už voda vychladne, si často inštalujú prietokové ohrievače. Okná majú vetračky ktoré nejde zavrieť. V jednom byte v ktorom som býval mali okná iba jedno sklo a hliníkové rámy, ktoré prefukovali, a pritom bola táto bytovka postavená pred jedenástimi rokmi. V zime som platil 400 Euro mesačne za elektrinu. Takéto náklady však nie sú uvedené v štatistikách o nájomnom.

Nesvitá na lepšie časy

Výstavba v Dubline sa opäť rozbehla, a tentoraz sa predáva aj kvalita. Nové domy sa predbiehajú v energetickom hodnotení. Celé štvrte vyrastajú na prázdnych parcelách po okraji širšieho centra Dublinu. Vláda schválila stimul pre nových kupcov, a tým sťahujú ďalších ľudí z nájomného trhu. Dokonca aj hromadná doprava sa postupne zlepšuje, čo umožní ľuďom si nájsť ubytovanie ďalej od centra.

Bohužiaľ, dopyt po ubytovaní rastie oveľa rýchlejšie ako sú stavebné firmy schopné zaistiť si stavebné povolenie, a plány na lepšiu hromadnú dopravu sú vždy desať rokov pozadu. Vláda zatiaľ odmieta schváliť zákon na zdaňovanie prázdnych parciel, ktoré držia špekulanti. A radnica opäť zamietla zvýšiť limit na bytovky zo štyroch poschodí pre väčšinu Dublinu na šesť (iba v zopár oblastiach je povolené stavať do výšky ôsmych podlaží, alebo 24 metrov). S rastúcimi cenami tu takisto začali rôzne špekulatívne firmy vykupovať nehnuteľnosti na prenájom, ale v ich prípade už človek nedostane tú kvalitu medziľudských vzťahov ktoré bolo možné vybudovať s drobnými prenajímateľmi.

Nájsť si ubytovanie v Dubline teda bude aj naďalej náročné, ale nie nemožné. Všetku výhodu však budú mať majitelia nehnuteľností, ktorí sa môžu tešiť na ďalšiu trhovú bublinu. Tí ostatní musia počkať na ďalší kolaps aby tiež dostali šancu na lacné bývanie.

Jozef Purdeš

Jozef Purdeš

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  226x

Keď som bol mladší, mal som názor na všetko. Čím viac som však toho zažil a videl, tým menej hovorím a viac počúvam. Bojím sa, že onedlho načisot onemiem... Zoznam autorových rubrík:  BiznisHyde parkZelený ostrovAmeeerikaTechnofóbiaĽudiaObrázkyHry a hračkyLen takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu