V prvom rade musím povedať že celkovo sa organizácia behu mimoriadne podarila. Bol som nadmieru spokojný s väčšinou trate, kvalitou pracovníkov a občestvovacími stanicami. Napriek divokému počasiu bol beh veľmi príjemný. Z môjho pohľadu by som rozdelil organizáciu na tri časti: štartové priestory, trať a divákov.
Štartové priestory
Štart a cieľ bol pri nákupnom stredisku Eurovea. Bol som tam v piatok, keď som si bol vyzdvihnúť štartové číslo, sobotu, keď sa organizovali kratšie behy, a v nedeľu na maratón. Možno aj kvôli tomu že som tam bol predtým iba dva alebo tri razy, mal som problémy orientovať sa podľa mapky, ktorú mi organizátori poslali e-mailom. Našťastie mali organizátori vonku na námestíčku niekoľko ľudí, ktorí ochotne poradili kam treba ísť.
S ich pomocou som našiel stan s registráciou. Avšak napriek tomu, že bol hneď za budovou obchodného strediska, bolo treba k nemu ísť dlhšou okľukou. Vtedy som si uvedomil, že Eurovea nie je najideálnejšie miesto na takúto akciu. River Park, kde som sa minulý rok zúčastnil nočného behu, sa mi zdal oveľa lepšie situovaný a s lepším pôdorysom na masové behy, ako pre bežcov tak aj pre divákov. Ako som zistil pri maratóne, šatne boli tiež mimo štartového areálu a bez akýchkoľvek informačných tabulí bolo treba odchytiť človeka z informácií.
Korunu však všetkému nasadil východ z cieľovej rovinky. Účastník, ktorý dobehol, sa musel vyštverať na lešenie, prejsť ponad vjazd do podzemného parkoviska a zliezť na druhej strane. Po vyše štyridsiatich kilometroch som mal problém zdolať túto horu. Objektívne musím povedať že organizátori spravili to najlepšie zo zlej situácie a okrem veľmi drobných problémov (nikto mi nevedel povedať kde bol stan s fyzioterapiou) sa im podarilo v ťažkom priestore zorganizovať veľmi dobrú bežeckú akciu. Ale nabudúce snáď môžu nájsť lepšie miesto na štart a cieľ.
Bežecká trať
Hoci som si najskôr myslel že behať okolo Petržalky, a ešte k tomu dve takmer identické kolá bude nudné, bol som veľmi pekne prekvapený. Trať bola veľmi dobre navrhnutá a povrch z väčšej časti vynikajúci. Bežať dvakrát cez Most SNP bolo veľmi efektné, Panónska cesta a hrádza dostatočne široké pre všetkých účastníkov v prvom kole (v druhom som takmer nikoho nevidel, ale ani to mi nevadilo). Jediný problém som mal v starom meste. Som si vedomý toho že sa patrí aby Bratislavský maratón išiel aj centrom, ale občas sa tam nenájde dobrý povrch na beh. Kocky na Hviezdoslavovom námestí a neupevnené dlaždice na Radničnej ulici hrozili vytknúť členky. Ja som si síce mohol dovoliť spomaliť, ale bola by obrovská hanba keby sa zranil jeden z elitných bežcov.
Neviem si vynachváliť občerstvovacie stanice. Okrem vody každá druhá ponúkala na dobitie energie aj banány, horkú čokoládu, soľ a citróny. Maratón ma stojí okolo 5000 kalórií, a tak som bol mimoriadne vďačný za tú trochu vysokoenergetického jedla. Organizátori sa tiež veľmi rýchlo prispôsobili počasiu a ponúkali aj horúci čaj. Dobrovoľníci na občerstvovacích staniciach boli priateľskí, hoci občas až moc hlavne v druhom kole, keď sa už nudili. Jedinú zmenu ktorú by som navrhol do ďalších ročníkov je nahradiť plastové poháre malými fľašami. Pri behu mi polovica vody vždy skončila v tvári keď som sa snažil napiť sa, a tie poháre boli veľmi veľké a ľahké a vietor ich všade rozfúkal. Upratovanie muselo byť neúmerne náročné.
Diváci
Či už ide o elitného bežca alebo o sviatočného, jedným z našich najväčších psychologických pohonov sú diváci. Hoci som pred týmto bežal iba jeden maratón, všimol som si diametrálny rozdiel v mojom výkone keď ma niekto povzbudzuje a keď nie. Aj na kratších vzdialenostiach som som vždy dostal novú energiu keď som prebehol okolo skupiny divákov. Bohužiaľ, v tomto Bratislavský maratón sklamal. Okrem štartu a cieľa som videl iba niekoľko jednotlivcov alebo rodiniek tu a tam, a v starom meste som mal lepšiu šancu že ma budú povzbudzovať náhodní turisti.
V tomto nemôžem viniť organizátorov; nie sú zodpovední kto sa za nepriaznivého počasia príde pozerať na zopár upotených, udýchaných bežcov. Ale čudujem za, že sponzori nespravili viac. Osobne sa necítim ako zákazník maratónskeho behu. Som produkt, ktorý organizátori ponúkajú sponzorom. Sponzori sa potom vďaka mne a ostatným bežcom snažia zviditeľniť. Toto je štandardný, a podľa mňa jediný správny vzťah medzi zainteresovanými stranami na masovom behu. Tu však sa sponzori obmedzili iba na bežcov a kohokoľvek kto bol v cieľovej rovinke. Zbytok trate a množstvo potenciálnych očí na svojich reklamách ignorovali. V Dubline, kde som bežal môj prvý maratón, sponzori organizovali malé akcie pozdĺž bežeckého koridoru. Jeden z hlavných sponzorov, Spar, mal niekoľko miest kde ponúkal vlajky, mávatká občerstvenie a tomboly, v spojitosti s maratónom. Chápem, že by sponzori nenalákali ľudí na niektoré odľahlé časti trate, ale v starom meste mohli byť všade. Jedným zo sponzorom bolo Tesco, ale na kamennom námestí kadiaľ sme bežali nebol nikto. Takisto mohol byť niekto na Hlavnom námestí, hore Námestím SNP a na iných miestach. Jediný sponzor, ktorého sa dalo nájsť pozdĺž trate bolo FUN Rádio, a aj oni sa propagovali jedine pre bežcov a nie pre potenciálnych divákov.
Keď si však všetko zhrnieme, organizácia pretekov bola veľmi dobrá. Jediné, čo ma obmedzovalo v lepšom výsledku som bol ja sám; organizátori si odviedli svoju prácu dobre. Všetko, k čomu som mal pripomienky, považujem za detské chyby pomerne mladého podujatia, a dúfam že sa v budúcnosti vyžehlia. Ďakujem všetkým zainteresovaným a verím, že nabudúce podám lepší výkon.
