Chvála skepse

Uff, konečne máme za sebou voľby. Politici nás otravovali všade. Cerili sa na nás z bilboardov, ale aj z každej voľnej zvislej plochy, ich letáky sme nachádzali vo vlaku, v MHD, vchádzali k nám do bytov prostredníctvom médií... Volebná kampaň pred slobodnými voľbami je daň, ktorú platíme za demokraciu. Nikto nám nemôže dať to, čo nám politici môžu sľúbiť. Napriek tomu im, čuduj sa svete, väčšina ľudí uverí.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Táto kampaň bola vcelku štandardná, už skoro ako v zabehnutej demokracii. Politici na seba navzájom kydali vedrá pomyjí. Opäť, a zrejme už nadlho naposledy, dokázali zvýšiť volebnú účasť nad polovicu. Azda najväčším úspechom je, že Veľký Muftí odišiel „za medveďmi“. Aj psychiatri už budú môcť spokojnejšie spávať, nemusia znepokojení vydávať vyhlásenia o premiérovom zdravotnom stave. Deviantov je síce na politickej scéne ešte stále dosť, ale už nemajú taký vplyv. (To v roku 1992 súdnemu človeku vlasy dupkom vstávali a behal mráz po chrbte.)
Potešilo to najmä nás, ktorí neveríme žiadnemu politikovi. My politikom síce neveríme, ale voliť ich chodíme. Berieme ich totiž ako nutné zlo. Nevolíme toho, komu veríme, ale toho, komu najmenej neveríme. Skepticizmus je veľmi dobrý svetonázor. V demokracii netreba, aby vyhrala strana s ideálnym programom, netreba ani, aby vyhralo menšie zlo. Úplne stačí, keď sa veľké zlá pri moci striedajú. To je tajomstvo úspechu demokracie, vďaka tomu vyhráva.
Zatiaľ nás je, skeptikov, podľa prieskumov verejnej mienky v kolonke “Neverí žiadnemu politikovi” iba okolo 5 %. Je to málo. Taký malý ostrovček pozitívnej deviácie. Ale bude nás stále viac a voľby budú stále nudnejšie.
Keď sa v televíznej diskusii navzájom obviňujú dvaja politici, že ten druhý klame, jedni veria prvému, druhí druhému. Jedni tlieskajú, keď hovorí prvý a pľujú na televíznu obrazovku, keď hovorí druhý, druhí naopak. Vznikajú z toho rodinné hádky i tragédie. Len my, skeptici, si myslíme, že v tom televízore obidvaja klamú, až sa im z úst a nám z televízora práši. A máme pravdu. Len nás je stále málo.
Ľudová múdrosť hovorí, že “dobrý človek - hotové nešťastie”. Dobrý človek v politike, to je už hotová tragédia. Našťastie sa to vo vrcholovej politike zlými ľuďmi len tak hemží. Štekajú po sebe, navzájom sa strážia a to je dobre. V tom je záruka úspechu demokracie.
Keby to politici mysleli vážne s dodržiavaním zákonov a predpisov, dnes by už usilovne odstraňovali svoje vyretušované ksichty z nelegálnych i legálnych výlepných plôch. Samozrejme, že ich neodstránia. Budú tam “strašiť” do jesene, keď ich nahradia vyretušované ksichty politikov kandidujúcich vo voľbách do obecných samospráv. Nebyť skeptikom, určite ma z toho šľak trafí.