Zimné obdobie predstavuje pre včelstvá jednu z najkritickejších fáz roka, kedy musí včelár zabezpečiť optimálne podmienky pre ich úspešné prezimovanie. V tomto kontexte je kľúčové pochopiť nielen praktické kroky prípravy, ale aj biologické procesy, ktoré prebiehajú v samotnom včelstve.
Zdravotný stav včelstva a kontrola roztoča Varroa destructor
Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešné prezimovanie včelstva, je jeho zdravotný stav na konci sezóny. Pred zimovaním je nevyhnutné monitorovať prítomnosť parazitov, najmä roztoča Varroa destructor. Tento parazit spôsobuje vážne oslabenie včiel a v zimnom období môže byť pre včelstvo smrteľný. Štúdie ukazujú, že úrovne infestácie Varroa musia byť udržiavané na minimálnych hodnotách, aby sa predišlo kolapsu kolónií (Rosenkranz et al., 2010). V praxi je preto nutné realizovať pravidelné testy, napríklad pomocou posypu cukrového prášku, alebo alkoholových vzoriek a v prípade potreby aplikovať vhodné ošetrenia.
Zásoby potravy a energetické nároky včelstva počas zimy
Včely počas zimy nemajú možnosť získavať potravu zvonku, preto sa výlučne spoliehajú na svoje zásoby, ktoré si vytvorili počas leta a jesene. Výskumy ukazujú, že včelstvo spotrebuje počas zimy priemerne 10-20 kg medu v závislosti od dĺžky zimy a lokálnych klimatických podmienok (Seeley, 1985). Dôležitou súčasťou prípravy je teda zabezpečiť dostatočné množstvo kvalitného medu v úli. Ideálne by sa malo jednať o med zo zmesí nektárov bohatých na glukózu a fruktózu, ktoré včely efektívne využívajú na tvorbu tepla v zimnom chumáči. V prípade nedostatku prirodzeného medu je možné použiť cukrový roztok, alebo invertné krmivo, hoci tie neposkytujú rovnakú výživovú hodnotu.
Tepelná regulácia včelstva a správne umiestnenie úľov
Včelstvo reguluje teplotu v úli pomocou tvorby tzv. zimného chumáča, kde sa včely spoločne zahrievajú a pohybujú sa postupne k zásobám potravy. Ideálnou teplotou pre stred chumáča je približne 20 – 25 °C, zatiaľ čo vonkajšia časť chumáča môže dosiahnuť teploty blízke 10 °C. Včelárska literatúra zdôrazňuje dôležitosť zachovania suchého prostredia v úli, aby sa predišlo nadmernej vlhkosti, ktorá môže viesť k plesňovým ochoreniam (Winston, 1987).
Správne umiestnenie úľa je ďalším kritickým faktorom. Úle by mali byť orientované tak, aby boli chránené pred prevládajúcimi vetrami, no zároveň by mali mať dostatok slnečného žiarenia, ktoré počas slnečných dní pomáha udržať optimálnu teplotu. Ventilácia je taktiež nevyhnutná – zle vetrané úle môžu trpieť nadmerným hromadením vlhkosti, čo môže byť pre včely smrteľné.
Biologické a ekologické faktory ovplyvňujúce prezimovanie
Včely sa počas zimy nachádzajú v stave redukovanej aktivity, tzv. torporu. Tento stav im umožňuje znížiť metabolickú aktivitu a šetriť energetické zdroje. Výskum naznačuje, že teplota a vlhkosť hrajú rozhodujúcu úlohu pri prežívaní včiel v zime. Príliš nízka teplota môže viesť k premrznutiu, zatiaľ čo nadmerná vlhkosť spôsobuje plesňové infekcie. Niektorí včelári používajú izolačné materiály na zlepšenie tepelných vlastností úľov (tzv. zateplené úle), avšak dôležitá je aj prirodzená odolnosť včiel, ktorá závisí od genetického zloženia a podmienok v prostredí.
Zimný režim včelára: Pasívny, ale dôležitý dohľad
Počas zimy by mal včelár minimalizovať zásahy do úľa, aby nenarušil prirodzené procesy regulácie teploty a vlhkosti. Avšak externá kontrola stavu úľov, vrátane sledovania známok aktivácie, alebo problémov s vlhkosťou, je stále dôležitá. Monitoring vonkajších podmienok môže pomôcť predchádzať problémom, ktoré by mohli ovplyvniť stav včelstva pred jarným prebudením.
Prezimovanie včelstva je komplexný proces, ktorý zahŕňa biologické, ekologické a praktické aspekty. Príprava na toto obdobie začína už v lete, pričom včelár musí zabezpečiť optimálny zdravotný stav včiel, dostatok potravy a správne podmienky v úli. Vďaka správnym opatreniam a dôkladnému monitoringu môže byť včelstvo na jar v plnej sile a pripravené na ďalšiu sezónu.
