A zdal sa nám dosť children friendly, čo pre takých zmagorených rodičov, ako sme my, veľa znamená. Zdal sa nám. Až donedávna.
Sobotný večer v hotelovej reštaurácii. Pán na recepcii nás upozorňuje, že večeru podávajú vo forme bufetu. Teplý, studený, dezerty. Zakuknem do reštaurácie a pri zbežnom pohľade je mi jasné, že ja sa po biede - psote najem, ale Roxanka pri broskyni plnenej kuracím mäsom, rolkách z tuniaka, vlašskom šaláte, sviečkovej a podobných lahôdkach nepobufetuje. Môžeme si objednať aj z jedálneho lístka ? Samozrejme, ale ten bufet je výhodnejší. No, hádam to prežijeme. Nerobiť výhodné veci sa stalo našou rodinnou tradíciou. Aj keď tentokrát sme ani len tú mieru nevýhodnosti neodhadli.
Takže Juraj okupuje bufetový stôl a ja pomáham Roxanke vyberať.
Pri druhom listovaní v jedálnom lístku nadšene objaví „ šalát z paradajok a mozarelly s bazalkou ":
„Á, majú tu capresse ! " Oćká jej zažiaria, pretože capresse naozaj miluje a aj preto, že si myslí, sa jej takto podarí vyhnúť „ vážnemu " jedlu. Nepodarí . Šalát z paradajok a mozarelly s bazalkou nemajú.
Druhé kolo. Tentokrát padla voľba na „ Penne s paradajkovou omáčkou, olivovým olejom a parmazánom.
Všetko sedí. Cestoviny, paradajková omáčka a hlavne parmazán. Toho si , samozrejme, vypýtať dvojitú porciu.
„Mamka a myslíš, že tá paradajková omáčka bude z normálnych paradajok alebo z prášku ? "
Doteraz som celkom nepochopila, ako sa mojej dieťa dopracovalo k poznaniu o existencii paradajkovej omáčky z prášku, ale už asi rok ju straší predstava, že bude musieť konzumovať cestoviny poliate akousi polotovarovou ružovo-červenou hmotou.
„ Ale Roxanka ! V tomto hoteli, v tejto reštaurácii, ti predsa neurobia paradajkovú omáčku z prášku, " presviedčame ju, Juraj aj ja, jeden cez druhého. A úprimne tomu veríme.
Prvá prišla extra porcia syra. Na prvý pohľad to má s parmazánom spoločné len to, že aj jedno aj druhé syrom naozaj je. Na druhé ochutnanie - eidam.
A už sú tu cestoviny. Tak, Roxanka, asi sme sa mýlili. Asi tu robia paradajkovú omáčku z prášku. Tá ružovo- červená hmota nebola určite pred 15 minútami paradajkami. Ale, veď si tú práškovo -paradajkovú omáčku už kdesi jedla, tak sa premôž aspoň trochu.
„To nie je paradajková omáčka," zahlási dieťa rezignovane a netvári sa, že by chcelo ďalej hrať svoju úlohu pokusného králika v hre „ Pozrime sa, kto koľko vydrží ."
Tak to risknem ja. Ochutnám hmotu označenú v jedálnom lístku ako „ paradajová omáčka a olivový olej " a zistím, že jem kečup. Značku si netrúfam odhadnúť. Hra končí. Roxanka nikdy cestoviny s kečupom a eidamom nejedla a my nedokážeme nájsť žiadny rozumný dôvod, prečo by s tým mala začať práve teraz.
Dieťa dostane povolenie dojesť sa koláčikom z bufetu ( zajtra bude doma aj paradajková omáčka, aj parmazán) a my s Jurajom rozmýšľame nahlas nad tým, čo to „ friendly „ vlastne znamená. Dospejeme k záveru, že slušní ľudia z priateľov hlupákov nerobia. Ani vtedy, keď tými priateľmi sú deti.
Na druhý deň, na ceste naspäť, Roxanka prehodí:
„Mamka, nabudúce si tie cestoviny objednaj ty. Tebe určite neprinesú kečup. "
Drahé dieťa. Mne stačilo, že ten kečup priniesli tebe. Ja si tam už nič objednať nechcem
