Iveta Rajtáková
Prestaňte už, preboha, kuňkať
Prečítala som si jeden z tých rozhovorov. v ktorých sa pomerne úspešná žena pozastavuje nad nespravodlivým nastavením spoločnosti. Nad tým, čo všetko sa ženám deje a zrejme by sa nemalo.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Služby, Poézia alebo pocta Sufenovi, Svet nie je children friendly, Videli sme, Veci verejné, Svet, v ktorom žijem, Boli sme v..., Súkromné, Z iného sveta
Súkromné
Iveta Rajtáková
Jar s korunou
Nie, v názve nie je chyba v písaní. Nebudem písať ani o víruse, ani o kríze, ani o vypnutí, ani o zatmení. Iba o jari s korunou. Korunkou.
Iveta Rajtáková
Byť mačkou
Mačka. Chýba niečo k tomu, aby život tohto pozoruhodného stvorenia mohol byť považovaný za symbol dokonalej blaženosti? Vôbec nič.
Iveta Rajtáková
Fenomén źid a jeho význam v multikulti rodine
Zdá sa mi nespravodlivé, že taký unikátny lingvistický fenomén, akým je slovo źid zostal doteraz nepovšimnutý. Blížiaca sa Veľká noc, s ktorou je neoddeliteľne spätý, ma len utvrdila v odhodlaní pritiahnuť k tomuto nespravodlivo prehliadanému javu a jeho vplyvu na život multikulturálnej (rozumej východniarsko - bratislavskej rodiny) aspoň trochu zaslúženej pozornosti. Jediným problémom je, že na úplnému pochopenie tohto fenoménu nestačí o ňom prečítať. Je potrebné počuť.
Iveta Rajtáková
.týždeň – časopis nevyčísliteľnej hodnoty
Tak teraz neviem, či je príbeh môjho kolegu potvrdením starého známeho pravidla, že právnikom veľmi matematika nejde, alebo strhujúcim príbehom o láske, vernosti a lojalite až za hrob, presnejšie až za hranicu, keď vám faktúra za mobilný telefón môže privodiť infarkt.
Iveta Rajtáková
Bieda
Hlad má veľké oči. Ten môj má priam vlčie okále. V stánku s rýchlym občerstvením si kupujem hneď dva vegaburgery. Jedným z tých vyhladnutých očí sledujem svoje nepredpisovo zaparkované auto a druhým predavačku, ktorá nenáhlivo balí do papiera s červeno-bielymi štvorčekmi dve žemle a k nim prisype zopár hranoliek. Jeden zabalí do mikroténového vrecka, do druhého sa pustím, len čo si v aute zapnem pás.
Iveta Rajtáková
Strach
Hrča. Zrazu je tam, kde nikdy žiadna nebola. Taká malá. Odťahujem prsty. V nasledujúcich dňoch sa dotyku tohto miesta vedome vyhýbam. Akoby to malo niečomu pomôcť. Nepomôže.
Iveta Rajtáková
Nevážne o rodovej nerovnosti
Upozornenie: Tento článok obsahuje iróniu, v koncentrácii, ktorá môže u niektorých menej odolných jedincov vyvolať životu nebezpečnú alergickú reakciu. Ak sa rozhodnú čítať ďalej, autorka nenesie žiadnu zodpovednosť za ujmu, ktorá im tým vznikne.
Iveta Rajtáková
Východniarka
„ Ta to švet nevidzel s tima babami. Uš zaplacila i ot podkladni odešla i nit jej i nit, " prehodil chlap opretý o vedĺajšie auto, kým som do kufra hádzala veci, práve kúpené vo vranovskom Kauflande. A ja som si uvedomila, že som doma. Doma, na východe.
Iveta Rajtáková
Buďte ako deti. Nechcite, čo nepotrebujete :-)
Je pravdou, že moje jediné dieťa má, po čom mu jeho dušička zapiští. Je pravdou, že na rozdiel od iných, zasvätených a jediných správnych názorov na túto stránku výchovy detí, si myslím, že to najlepšie, čo môžeme pre deti urobiť, nie je odopierať im, po čom túžia, ale naučiť ich, že nie všetko stojí za to, aby po tom túžili. Aby sa im dušička neupišťala na smrť. A je pravdou, že v tomto smere dosahujem výsledky, ktoré občas prekvapia aj mňa samú.
Iveta Rajtáková
Mikuláš
December. Môj najobľúbenejší mesiac. Pri slove december sa mi vždy vynorí predstava tmy a v nej blikotajúcich svetielok. A ešte pocit čohosi radostného aj tajomného zároveň. Pretože v decembri sú vianoce. A v decembri je Mikuláš.
Iveta Rajtáková
V jednu nedeľu, v jednom kostole
„ Roxanka, povedz mi, prečo vlastne chceš chodiť do kostola ? “ pátrala som po príčine toho, prečo moja dcéra dôsledne trvá na tom, aby sa každú nedeľu zúčastnila na omši. A ja, samozrejme, s ňou. „ Pretože verím v Boha a je to moja povinnosť, “ bez zaváhania odpovedalo moje osemročné dieťa.
Iveta Rajtáková
Takže preto ťa ľudia nemajú radi
Ja sa nerada češem. ( Tento článok nie je o česaní ).
reklama
Iveta Rajtáková
„...aj ako starší brat bol zvieratkám. “
Milan Rúfus hovorí, že to bolo dávno, veľmi dávno. A ja mu dávam za pravdu. Detstvo je pre väčšinu ľudí tou najvzdialenejšou históriou. A definitívne zabudnutou. Vtedy nás občas niečo aj bolelo a niekedy sme plakali. Niet na čo spomínať.Teraz nás nás nebolí nič a neplačeme. Nadávame. A do tohto podivného sveta ťaháme svoje deti. Niektoré sa úbránia.
Iveta Rajtáková
V našej krajine leopardiatka....
Upozorňujem, že tento blog bude zasa o láske. O tej, ktorá sa skrýva v nedokončenej vete v jeho názve. Odporúčam preto všetkým, ktorým takéto blbosti lezú na nervy, aby nezabíjali vzácny čas svojho jediného života pokračovaním v jeho čítaní.
Iveta Rajtáková
“...a lásky by som nemal ...“
Odkedy si na tomto svete, naučila som sa o láske viac, ako za celý svoj dovtedajší život. Pochopila som, čo je láska, ktorá nemusí odpúšťať, pretože neodsudzuje. Spoznala som, čo je láska taká samozrejmá, ako nádych a výdych. Neuvedomuješ si ho, nesnažíš sa oň, len jednoducho dýchaš.
Iveta Rajtáková
Toto sa občas ženským stáva
Nikdy som nechcela mať deti. Nechápala som, čo tie ženské, skláňajúce sa nad kočíkmi, v ktorých ležali celkom cudzie, dokonca ani nie ich vlastné deti, vidia. Tie výkriky typu „ aký je zlatý/zlatá “ nad deckom od hlavy po päty pozakrúcaným do dupačiek, perinky, deky, a ktoviečoho ešte, som považovala za ich sladkasto - gýčovitý folklór. Nevedia, čo so životom a pri ich bezduchých predstavách, je starať sa o škvŕňa s pokrčenou tvárou, často červenou od neutíšiteľného plaču, jediným naplnením ich plytkého života. Otrasné ! Bože a ten smrad z okakaných plienok ! Fuj !
