Iveta Rajtáková
To nevymyslíš, to je život zákazníka STUDENT AGENCY
Kde je fantázia krátka, tam nastupuje život. Konkrétne, život spotrebiteľa.
Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Služby, Poézia alebo pocta Sufenovi, Svet nie je children friendly, Videli sme, Veci verejné, Svet, v ktorom žijem, Boli sme v..., Súkromné, Z iného sveta
Kde je fantázia krátka, tam nastupuje život. Konkrétne, život spotrebiteľa.
O fraške v šiestich dejstvách aj o tom, prečo sa Skynetu báť nemusíme a Judgement Day na Slovensku tak skoro nenastane.
Týmto sa ospravedlňujem distingvovanému pánovi zo Slovenskej sporiteľne, ktorého som včera upozornila na to, že môj blog, v ktorom sa so svojimi skúsenosťami s absolútnym nedostatok čohosi, čo by sa dalo nazvať súdnosťou, v tejto banke, nazvem „Veselé príhody so Slovenskou sporiteľňou“. Uvedomila som si totiž, že oveľa výstižnejšou bude parafráza názvu môjho staršieho článku, v ktorom som opísala svoje skúsenosti s bizarným svetom inej finančnej inštitúcie. Jedno ako druhé, štípete sa do ruky a pýtate sa, či sa Vám to nesníva.
Neverím tomu, že ľudia svoju prácu robia tak dobre, alebo tak zle podľa toho, ako veľa alebo málo za ňu dostanú zaplatené. Neverím tomu, že niekto, kto sa včera oboril na pacienta, zákazníkovi odpovedal tak, že ten sa už radšej nič neopýta, na deti v škole sa sťažuje namiesto toho, aby ich učil, to zajtra, keď mu bude pridané, neurobí.
Všetkých, ktorí za mierne patetickým názvom hľadajú prudkú iróniu, sklamem. Žiadna guľometná paľba, ktorej zaslúženým terčom by boli tie nemé nemŕtvoly, ktoré si zákazníka nevšimnú, ani keď im stúpi na nohu, sa dnes nekoná
Sem - tam začujem nejaké divné reči. O akejsi kríze. Matne sa pamätám aj na nejakých podivných bojovníkov proti kríze. A áno, tak sa mi zdá, že niekto prichystal, neviem či aj rozbalil, protikrízové balíčky. Neviem, prečo mi ten názov pripomína „ Súbor opatrení na zdokonalenie... “ (už neviem čoho, ale pamätníci si určite na toto zaklínadlo z osemdesiatych rokov minulého storočia pamätajú. Viac sa mi páčilo už len slovo chozrasčot. Tomu tiež nikto nerozumel, ale kraľovalo na sklonku socializmu na vrchole hitparády najpoužívanejších budovateľských buľkov. Nikto nevedel, čo to je, ale dobre, a hlavne tajomne to znelo. Ale naspäť ku kríze.
Po dlhom, predlhom čase som zavolala na zákaznícku linku T-Mobilu. Keď som tam volala naposledy, volalo sa to ešte Eurotel. Dôvodom mojej takmer hysterickej nechuti k takémuto rozhovoru je otázka: „Čo môžem pre vás urobiť ? “ Po nej pre mňa v podstate nikto nikdy neurobil nič. A tak som celú komunikáciu s mobilným operátorom zbabelo nechala na Juraja, ktorý je v tomto ohľade neporovnateľne odolnejší. Až teraz. Zabudla som, že JA tam nemám volať. Zavolala som.
Pamätám sa na to, že na našu prvú dovolenku do Grécka sme cestovali vybavení gunďžami bankoviek. Rakúskymi šilingami, talianskými lírami a gréckymi drachmami. Tých posledných bolo najviac a poniektoré mali úctyhodné rozmery. Časy sa zmenili. Pri cestách do zahraničia berieme so sebou symbolickú hotovosť a tešíme sa z komfortu, ktorý nám poskytujú karty. Napríklad takto:
ING konto. Úžasný úrok. Žiadna viazanosť. So svojimi peniazmi nakladáte kedykoľvek ckcete.