Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Služby, Poézia alebo pocta Sufenovi, Svet nie je children friendly, Videli sme, Veci verejné, Svet, v ktorom žijem, Boli sme v..., Súkromné, Z iného sveta
Toto nikdy neskončí. Je jedno, či na čele Košíc stojí niekto, kto v roku 2012 podpísal zmluvu s EEI, alebo bývalý aktivista, ktorý svoju nespokojnosť s touto zmluvou prejavil protestom pred domom vtedajšieho primátora Rašiho.
Pre 5 rokmi, 26. novembra 2019, vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva rozsudok M. M. B. proti Slovensku.
Málo miest zadrapilo pazúrik tak pevne do môjho srdca ako Ľvov. mesto na západe Ukrajiny.
Kde je fantázia krátka, tam nastupuje život. Konkrétne, život spotrebiteľa.
Základným znakom civilizovanej spoločnosti je, ako sa správa k slabým a tým, ktorí sa o seba postarať nedokážu..
Vlastne, ani sa nevolá Enrika. Ale tá, ktorou bola predtým, tá tu už nie je. Už dávno odišla preč.
Hovorkyňa generálnej prokuratúry tlmočila názor generálneho prokurátora, že je neprípustné, aby osoby obvinené zo závažnej organizovanej trestnej činnosti boli držiteľmi strelných zbraní.
Niekoľko poznámok k téme obsadzovania najvyššieho správneho súdu a k tomu, v čí prospech by sa mala táto otázka vyriešiť.
Prečítala som si jeden z tých rozhovorov. v ktorých sa pomerne úspešná žena pozastavuje nad nespravodlivým nastavením spoločnosti. Nad tým, čo všetko sa ženám deje a zrejme by sa nemalo.
O fraške v šiestich dejstvách aj o tom, prečo sa Skynetu báť nemusíme a Judgement Day na Slovensku tak skoro nenastane.
Ale vaša reč nech je: áno - áno, nie - nie. Lebo čo je navyše, pochádza od Zlého (Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verš 37). Dobrovoľný - konajúci z vlastnej vôle, bez nútenia (Krátky slovník slovenského jazyka, 2003)
V rozhovore pre Denník N sa epidemiologička, pani Zuzana Krištúfková, vyjadrila: „Bohoslužby nebudú povolené pre osoby staršie ako 60 rokov, tak sme sa dohodli“.
Nie, v názve nie je chyba v písaní. Nebudem písať ani o víruse, ani o kríze, ani o vypnutí, ani o zatmení. Iba o jari s korunou. Korunkou.
Predstavenie s názvom Parkovanie v Košiciach, ktorého už neviem ktoré dejstvo sa práve odohráva pred očami platiacich divákov, ťažko zaradiť do niektorého z literárnych žánrov. Tragédia? Komédia? Absurdná dráma? Fraška?.
Hej, je to všetko humbug. Ktovie, čo za tým je. V Amerike peniaze, pochopiteľne. Čo u nás, ťažko povedať, lebo u nás by za plesnutie po zadku nikto nič nevysúdil, ale postranný úmysel tam bude. Určite.
Mačka. Chýba niečo k tomu, aby život tohto pozoruhodného stvorenia mohol byť považovaný za symbol dokonalej blaženosti? Vôbec nič.
Ďalší z netrendových pamfletov o tom, že všetko nie je na webe. Presnejšie o tom, že keď v hlave nie je nič, neviete, čo na tom webe hľadať.
Nepíšte mi, prosím, o tom, že používať slovo epický v takomto kontexte je nesprávne! Ja to dobre viem! Prečítajte, a potom posúďte či sa na opis absurdného divadla v podaní Daňového úradu Košice dajú použiť iné ako nezmysluplné výrazy. Nedajú.
Zdá sa mi nespravodlivé, že taký unikátny lingvistický fenomén, akým je slovo źid zostal doteraz nepovšimnutý. Blížiaca sa Veľká noc, s ktorou je neoddeliteľne spätý, ma len utvrdila v odhodlaní pritiahnuť k tomuto nespravodlivo prehliadanému javu a jeho vplyvu na život multikulturálnej (rozumej východniarsko - bratislavskej rodiny) aspoň trochu zaslúženej pozornosti. Jediným problémom je, že na úplnému pochopenie tohto fenoménu nestačí o ňom prečítať. Je potrebné počuť.
