Nemám problém vyjadriť svoje želania a očakávania zrozumiteľne. Nenechávam nikoho trápiť sa mučivými pochybnosťami nad tým, čo vlastne chcem. Dôvodne upodozrievam adresátov mojich želaní, z toho, že pokiaľ by existovala čo i len najmenšia možnosť nepochopiť čo vlastne chcem, nič by ich neodradilo od pokusu zneužiť túto príležitosť.
Táto, nazvime to akurátnosť vo vyjadrovaní, mi vyslúžila povesť dvanásťhlavej dračice chrliacej smrtiaci oheň na všetko živé v blízkom i vzdialenejšom okolí. Nie že by ma to akokoľvek znepokojovalo, no napriek tomu mi, z času na čas, (raz za niekoľko rokov) napadne skúsiť to inak. Tak, ako sa to odo mňa, ako od osoby ženského pohlavia, očakáva. Nežiadať, len jemne naznačovať. Výsledky bývajú katastrofálne.
S osobou opačného pohlavia si dohadujeme stretnutie pri dobrom víne.
„Kde?“
„Niečo vyber.“
Som na seba hrdá. Nič nenariaďujem, neinformujem osobu opačného pohlavia o svojom rozhodnutí, pri prijímaní ktorého nemala ani len poradný hlas. Nechávam jej pocit, že rozhodnutie je na nej.
Osoba opačného pohlavia rada, zasvätene a vážne-prevážne rozpráva o víne. Na stretnutie pri dobrom víne teda určite vyberie miesto, kde si budem môcť vyberať medzi dobrým a lepším vínom a kde bude personál dostatočne kompetentný na to, aby mi poradil, v čom spočíva tá „dobrosť“. Teda, že bude vedieť viac ako to, že šesťputňový tokaj je sladší ako päťputňový.
Osoba opačného pohlavia určite vyberie dobre. Určite.
Prišiel TEN deň. Osoba opačného pohlavia mi volá, že sa stretneme tam a tam. Tam a tam má v názve slovo „krčma“.
„Preboha, toto nemôžeš myslieť vážne!“
Dvanásťhlavá dračica vychrlí oheň zo všetkých dvanástich papúľ. Z osoby opačného pohlavia je hŕbka popola. Nezachránilo ju ani to, že je niekoľko desiatok kilometrov ďaleko.
Nie. Dračica je hlboko vo svojej nore pripútaná a zamrežovaná. Reve tam, nespokojná s takýmto osudom o dračiu dušu, ale nič je to nepomôže. Nikto ju nepočuje.
Ja sa zatiaľ snažím civilizovanými prostriedkami vysvetliť osobe opačného pohlavia, že „krčma“ nie je dobrý nápad. Že ak sa niečo volá „ krčma“ emblematickou službou zrejme nebude someliér,so skúsenosťami z najlepších vinoték Európy.
Prvý pokus:“ Krčma???“
Intonujem tak, ako keby osoba opačného pohlavia trpela ťažkou nedoslýchavosťou.
Druhý pokus: „Je to ďaleko???“
Tretí pokus: „A ako dlho majú otvorené?“
Štvrtý pokus: „A bol si tam už?“
Piaty pokus: „A ako to tam vyzerá?“
Šiesty pokus: „A čo tam majú?“
Pri šiestej otázke už moja intonácia pripomína paródiu na seba samú. Nič. Nepomohlo.
Vzdávam sa myšlienky, že by sa toto dalo vyriešiť mierovými prostriedkami. Nasadím zbraň najťažšieho kalibru.
„NO DOBRE!!!!!“
„ Fajn, tak o siedmej pred krčmou.““
Osoba opačného pohlavia je zdá sa nielen nedoslýchavá, ale, a teraz je to už celkom jasné, nedokáže porozumieť hovorenému slovu.
„ Aké pred krčmou?!?!?“
„Veď si povedala dobre.“
Dračicu už v okovách nič neudrží. Vychrlí:
„Aké dobre!!!!!“ Povedala som NO DOBRE! Nerozumieš jasnému NO DOBRE?!?"
Ďalšia časť rozhovoru prebieha už bez pozoruhodností.
Ženy vraj nevedia čo chcú. Už dlhé roky vo mne narastá presvedčenie, že opačné pohlavie si radšej buduje imiďž nechápavého, ako by malo priznať, že je len - neochotné.
