Začína to klasifikáciou otázok, ktoré táto roztopašná cháska pánom premiérom, a najnovšie pani premiérke, kladie. Pozornosť pánov a dámy sa nesústredí na to , aby na zákerácke otázky odpovedali tak, aby verejnosti dali vedieť (lebo, nevšimla som, si, že by si novinári ťažko vydolované odpovede nechávali v tajnosti), ako jej záležitosti, teda veci verejné, spravujú, ale na to, či je otázka zlá, horšia, dotieravá, hlúpa, agresívna alebo ..... už mi ďalšie pejoratívne prívlastky nenapádajú. Odpovedi sa tak, síce nie elegantne, ale predsa len vyhnú a vyučovací proces začal. Pretože tá banda nespratníkov - teda predstavitelia médií, zvykne odolávať týmto miernym výchovným prostriedkom, je čas nasadiť zbrane ťažšieho kalibru - označiť nie otázky za také, alebo onaké, ale osobu, ktorá ich kladie pomenovať ako.... prívlastky už v tomto štádiu bývajú tvrdšie (v tomto smere jednoznačne hviezdi R. F. s jeho prostitútkami). Keď nezaberie ani toto (a zvyčajne nezaberie) nasleduje ďalšia fáza, ktorú by sme mohli pracovne nazvať polepšovňa - vystrnadíme nevychovateľných adeptov zo slušnej spoločnosti, nevpustíme ich na tlačové konferencie a neodpovedáme im na otázky. Ak ani toto nezaberie, prichádza fáza exekúcie. Nespratníka poženieme pred súd a žiadame trest, ktorého zaplatenie,by mohlo viesť k definitívnej exterminácii hávede odolávajúcej krotiteĺským pokusom na nižších úrovniach.
Priznám sa, napriek vysokej rezistencii voči akýmkoľvek ilúziám o ľuďoch a politikoch zvlášť, ma predsa len trochu prekvapilo, ako skoro sa prvá dáma medzi chlapmi ujala svojich neľahkých povinností v tejto oblasti. (Keď sa však zamyslím nad vecou hlbšie, čudovať sa niet čomu - štyri roky (a ktovie, či štyri) uplynú ako voda a práce je tak veľa...). Ani nie týždeň po tom, čo ju pán prezident (ten, mimochodom, podáva na tomto poli tiež slušné výkony - pamätáte sa, že svoje posledné zvolenie za prezidenta komentoval ako víťazstvo nad novinármi ?) za okolností, v ktorých sa predviedol ako celkom slušný komediálny herec, usadil do vytúženého premiérskeho kresla, začala pekne zostra.
Hej, ten euroval je ošemetná záležitosť. Najprv opozično - koaličná hra na túto tému, kto o tom smie rozhodnúť. Najprv chceli všetci, potom si to navzájom prehadzovali, a teraz sme sa chceli tváriť, že záleží na tom, čo povieme. Tak už vieme, že nezáleží, presnejšie, vlastne záleží, ale z dvoch odpovedí máme na výber len jednu (ale toto sme mohli vedieť už pred dvoma mesiacmi).
No ak sme sa predtým tvárili, že my sa ideme rozhodovať, po výmene názorov v Bruseli, je pre zachovanie tváre nevyhnutné tvrdiť, že sme si názory vymieňali a nie, že nám ich vymenili. A k tomu potrebujeme média spolupracujúce a nie kladúce otázky, na ktoré sa v opísaných okolnostiach dosť blbo odpovedá.
Teraz je tá chvíľa, kedy treba začať výchovný proces. Hneď na začiatku, aby bolo jasné odkiaľ - pokiaľ.
Takže, keď pani premiérka dostane otázku ako je to s časovým horizontom na prijatie eurovalu, čo má odpovedať, aby to ešte stále vyzeralo, že o čomsi ideme rozhodovať ? Najlepšie neodpovedať. Možno sa na tú otázku zabudne. Nezabudlo. Teda, ako je to s tým časovým horizontom prijatia eurovalu ? Čo je veľa, to je veľa. A dosť ! Tak takto teda nie, nebudeme hovoriť o časovom horizonte, budeme hovoriť o agresívnom tóne. Lebo, a to musí každý uznať, položiť druhýkrát otázku, keď už pri prvej bolo jasné, že odpovedať sa nám nechce, je neslušné, netaktné, a vôbec faux pas ako vyšité. Takže zatiaľ to prejdeme zhoršenou známkou zo správania. Ale nech sa to už neopakuje !
Iveta Radičová má problém. Iveta Radičová zrejme nie celkom chápe, že ak sa tento podivný vzťah premiér - novinári, pestuje na Slovensku už takmer dvadsať rokov, neznamená to, že je v poriadku. Ani si nie som istá, či chápe aj to, že výchova, známkovanie a hodnotenie práce novinárov, nepatrí medzi kompetencie predsedníčky vlády. A trochu sa obávam, či jej niekto povedal, že verejnosť má právo vedieť, ako veci VEREJNÉ spravuje. A to nielen vtedy, keď sa jej chce o tom niečo povedať, ale aj vtedy , keď sa pochváliť nemá čím.
Možno je to len tým rýchlym sledom udalostí. Možno si Iveta Radičová nestihla uvedomiť, že časy, keď si u Eriky Judínyovej v Smotánke vylievala svoje srdce pri rozprávaní o tom, prečo ju Janko opustil : http://rajtakova.blog.sme.sk/c/211950/Co-nas-omina.html, sú preč. Terazky je premiérkou. A zrejme je načase, ak už nie po čase, uvedomiť si, že verejnosť ju možno kvôli Jankovi poľutuje, ale podstatne viac ju zaujíma ten euroval.
A ak by sa jej poradca prestal zaoberať zmenou svojho mena a iným pre správu tejto krajiny extrémne dôležitými vecami, možno by mohol spomenúť pani premiérke, že voliči, ktorí jej dali svoj hlas, jej uverili, že to jej nešťastné hlasovanie za kolegyňu poslankyňu, bolo NAOZAJ len NEŠŤASTNÉ. Nemajú však toľko pochopenia, aby ju obdivovali za to, že, parafrázujúc už spomínaný výrok jedného z novinárobijcov z našej politickej scény, tým novinárom ukázala. Toľko šťastia Iveta Radičová nemá.
