Znovu a rovnako zle
„Hneváme sa, ale nevzdávame sa," napísala na svojom blogu po prvom, neúspešnom pokuse s návrhom zákona, ktorý by sa v skratke dal zhrnúť do slov „ So striedavou starostlivosťou na večné časy a nikdy inak ! " pani poslankyňa Natália Blahová (http://nataliablahova.blog.sme.sk/c/266967/Utopena-striedavka.html#t2). A nevzdali sa. Predložili národnej rade ten istý panávrh zákona, s tými istými vecnými, formálnymi, a dokonca aj gramatickými chybami.
Úprimne, bolo by pre nás všetkých prospešnejšie , keby sa poslanci národnej rady, predkladajúci návrhy zákonov, menej hnevali a viac čítali. Pre tento prípad by stačilo, ak by si prečítali:
- Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
- Legislatívne pravidlá tvorby zákonov
- zákon, ktorý chcú zmeniť,
- svoj vlastný návrh zákona
Potom by sa im nemohlo stať, že vo svojom vlastnom návrhu zákona napíšu okrem tých bludov, o ktorých som sa už zmienila minule, aj tento:
„ (5) Ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo ak bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov."
To smiešne na tomto ustanovení je, že tí istí predkladatelia, tým istým návrhom, navrhujú do odseku 1 písmeno b) toto znenie:
b) striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o dieťa
Zhrnuté - predkladatelia navrhujú, aby sa pri doručovaní predbežného opatrenia o striedavej starostlivosti postupovalo podľa určitého ustanovenia zákona, ale neplatí to, ak ide o predbežné opatrenie o striedavej starostlivosti.
A aby toho nebolo málo, v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu napísali:
V tomto ustanovení podobne ako v predchádzajúcom novelizačnom bode poslanecká novela zapracúva do znenia zákona inštitút striedavej starostlivosti, nakoľko bola jeho existencia opomenutá aj pri doručení uznesenia o predbežnom opatrení.
Kto si myslí, že si predkladatelia po sebe svoj návrh, ktorého „sa nevzdávajú" aj prečítali, nech zodvihne ruku.
Osobitne by som chcela upozorniť na to, že toto nie je žiadna zrada akejsi súvislosti v zákone, skrytej kdesi v záverečných a prechodných ustanoveniach. To je autentický výtvor predkladateľov.
Po zverejnení článku, v ktorom som poukázala na to, akú katastrofu mienia prekladatelia v občianskom súdnom poriadku spôsobiť, sa ozvali horliví obhajcovia tohto žalostného opusu, tvrdiac, že na odstránenie týchto „ nedostatkov " je povolaná kancelária národnej rady, konkrétne jej legislatívny odbor.
Áno, existuje taký odbor kancelárie národnej rady. A existuje aj Zákon o rokovacom poriadku národnej rady, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení nepredvída takú činnosť kancelárie národnej rady, ktorá poslanca, ktorý hrdo predloží národnej rade „ návrh zákona ", zoberie za ruku a povie mu:
„No, ukáž nám poslanec, čo si to tu zlátal-splátal, my to za teba nejako dorobíme. Len nám musíš povedať, čo si to chcel vlastne povedať, lebo ako čítame, tak čítame, my tomu nerozumieme. A ty, poslanec, ty tomu rozumieš ? "
A teraz vážne. Kancelária národnej rady, môže plniť len tie úlohy, ktoré môže. Teda tie, ktoré jej ukladá a zároveň umožňuje zákon o rokovacom poriadku a iné zákony. Rokovaci poriadok národnej rady neumožňuje poslancovi návrh zákona, hodený na stôl národnej rade, dodatočne prepisovať, pretože ho zbuchal bez rozmyslu, a to ani za účasti legislatívneho odboru kancelárie národnej rady.
Kancelária však môže byť poslancovi nesmierne užitočná, pretože mu môže poskytnúť informácie a odborné analýzy.
A aby som nezabudla. Poslancovi poskytne kancelária národnej rady
primerane vybavenú a na výkon odborných a administratívnych prác, spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytne kancelária národnej rady poslancovi asistenta. Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie je spolu 2,7-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.
Ako je vidno, kancelária národnej rady môže byť pre poslancov veľmi užitočná. Nemôže ich však uchrániť pred tým, aby, keď sa raz „ hnevajú" v záchvate náhle objaveného zákonodarného talentu, nevychádzali na svetlo božie s takýmito zúfalými smiešnosťami, a nenosili ich do podateľne národnej rady pod krycím názvom „návrh zákona"
Záujem, záujem...... Či vlastne ?
Len pripomeniem. V časti svojho „ návrhu zákona" ktorý sa týka Zákona o rodine, predkladatelia navrhujú nahradiť toto znenie § 24 odseku 2
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
týmto znením
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a majú na to vytvorené vhodné podmienky, tak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.".
Keď som upozornila na to, že v „ návrhu zákona" sa záujem dieťaťa už nespomína, apologéti tejto „ drobnej " zmeny vytasili argument, podľa ktorého sa vlastne nič nemení, pretože podľa iného ustanovenia Zákona o rodine (§24 odsek 4), súd musí na tento záujem prihliadať vždy.
Možno títo obhajcovia predkladateľov ( a nemôžem sa zbaviť presvedčenia, že skutoční autori „ návrhu") naozaj veria tomu, že ak povedia, o čiernom, že je biele, stačí to, na to, aby tomu každý naokolo uveril. My ostatní, ktorí vo virtuálnej realite nežijeme, rozumieme významu slova „ zverí" . „Zverí", neznamená, „môže zveriť". Neznamená to, ani „zverí, ak je to v záujme dieťaťa". „Zverí" je príkaz zákonodarcu sudcovi. „Zverí" znamená, že zákonodarca sám už rozhodol, čo je v záujme dieťaťa.
Nakoniec, najlepšie to vyjadrili samotní predkladatelia(?) v dôvodovej správe:
Poslanecký návrh tiež precizuje Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde explicitne uvádza, že striedavá starostlivosť je relevantným a plnohodnotným variantom porozvodovej starostlivosti o dieťa a rešpektuje jeho najlepší záujem.
Zákonodarca už rozhodol, čo je najlepším záujmom dieťaťa. Vlastne, ešte nerozhodol. Našťastie.
Kto nie je s nami, toho treba prevychovať
To, čo sa mi javilo ešte pred necelými troma týždňami nemožným, sa stalo skutočnosťou. Áno, je možné doviesť manipuláciu verejnou mienkou do takých rozmerov, že každý, kto by sa odvážil prejaviť v tomto ošiali kritický, či odmietavý postoj k najnovšiemu úletu niekoľkých militantných vyznavačov názoru „ áno, rozrežte ho napoly", sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude prevychovávaný, „ aby sa zbavil predsudkov" (http://www.sme.sk/c/5934709/rodinu-rozsudi-specialny-sudca.html).
Každý, kto doteraz, hlava-nehlava, nepodporuje striedavú starostlivosť je zaujatý, bojazlivý, nemoderný a kuje pikle so zatrpknutými, pomstychtivými a len po peniazoch bažiacimi matkami, proti milujúcim, nezištým otcom s otvoreným srdcom a otvorenom mysľou. Sudcovia, znalci, pracovníci úradov práce a sociálnych vecí, tí všetci dostanú svoje. Najnovšie sa oprášila variácia na kedysi veľmi populárnu nadávku „stará štruktúra". Pretože, poniektorí, vlastne väčšina sudcov, ešte stále považuje matku, za „vedúcu silu komunistickej spoločnosti", a ak by to poniektorí z nás nevedeli, v socializme bolo „dieťa majetkom matky" A otec bol len na to, aby ho živil. Toto musí znieť naozaj trpko-smiešne pre všetkým tým matkám, ktoré v časoch, keď boli „vedúcou silou komunistickej spoločnosti" vodievali svoje šesťmesačné, napoly spiace deti o šiestej ráno do detských jasieľ, aby už o siedmej mohli, ako správna vedúca sila, živená otcom dieťaťa, nastúpiť do práce. Tieto, a mnoho ďalších veselých vecí odporúčam prečítať si na http://www.sme.sk/c/5941903/barbora-marakova-ma-dieta-patrit-len-matke-na-hlavu-padnute.html.
A aby šík bol jednotný, netreba veľmi rozmýšľať, stačí opakovať donekonečna to isté. Doslova to isté.
Ako napríklad :
Tvrdiť, že by novelou vypadol záujem dieťaťa je zavádzajúce, veď na záujem dieťaťa predsa súd prihliada vždy - vyplýva to z § 24, ods. 4 Zákona o rodine v není neskorších predpisov ..."a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa". Čo sa týka vytýkaných chýb predkladateľom zákona, na ich odstránenie tu máme obor legislatívy Kancelárie NR SR, presne preto, že drvivá väčšina zvolených zástupcov národa nie sú právnici, a bez tohto odboru by z našich zákonov bol poriadny miš-maš, presne kvôli legislatívno-technickým detailom, ktoré predkladatelia zákonov bez právnického vzdelania nie sú schopní ustriehnuť.
( diskusný príspevok k článku „ Čo sa nepovedalo v hystérii okolo striedavej starostlivosti)
Tvrdiť, že novelou by vypadol záujem dieťaťa, je zavádzajúce, veď na záujem dieťaťa predsa súd prihliada vždy - vyplýva to z § 24, ods. 4 zákona o rodine. Otázkou ostáva, čo je vlastne záujem maloletého dieťaťa? Rešpektujú ho vôbec dnes súdy, keď rozhodujú, tak ako rozhodujú?
K chybám, ktoré blogerka vytýka predkladateľom - na ich odstránenie tu máme odbor legislatívy kancelárie parlamentu práve preto, že drvivá väčšina zvolených zástupcov národa nie sú právnici. Bez tohto odboru by z našich zákonov nebolo aplikovateľné asi nič práve kvôli legislatívno-technickým detailom, ktoré predkladatelia bez právnického vzdelania nie sú schopní ustriehnuť.
http://www.sme.sk/c/5941903/barbora-marakova-ma-dieta-patrit-len-matke-na-hlavu-padnute.html
Žeby z katechizmu svätého bojovníka za striedavú starostlivosť ?
