Pán generálny prokurátor Slovenskej republiky si totiž myslí, že sú medzi nami takí jedinci, ktorých kompatibilita duše a tela je veľmi odlišná. Neverila som celkom denníku Sme, zvlášť keď existuje dôvodné podozrenie, že jeho redaktori patria medzi tie podivné nekompatibilné týpky a presvedčila som sa osobne kukom na spomínaný rozhovor. Čierne na bielom. Niektorí novinári a politológovia sú jedinci, ktorých kompatibilita......
Obávam sa, že táto veta zvráti môj život. Doteraz som si totiž, priznávam teraz, že celkom naduto a bezdôvodne, myslela že hovorenému, či písanému textu rozumiem celkom obstojne. A to si už teraz nemôžem, lebo, nech sa trápim ako trápim, za ten svet nechápem. Nechápem. Ja sa na opelichaných krídlach svojho mdlého úsudku jednoducho do takých výšav ducha, ako pán generálny prokurátor, vzniesť nedokážem.
Lebo doteraz, a nejde a nejde mi to vytĺcť z hlavy, som žila v bludnom presvedčení, že kompatibilita je niečo ako zlučiteľnosť, schopnosť spájať sa, alebo byť súladným. Teraz je jasné, že nepochopenie, ktoré mi zatemňuje úsudok, je, povedané slovami iného klasika bonmotov, hlboké. Je jasné, že ak by to mala byť nejaká vlastnosť, nemôže byť sama od seba odlišná. Alebo, že by to boli dve vlastnosti ? Jedna duše, druhá tela, ktoré sú kompatibilné s čím ......?
Vzdávam to. Dobrovoľne a pokorne sa zaraďujem do tej pochybnej spoločnosti s odlišnou kompatibilitou a mienim tam zotrvať na veky vekov.
Len neviem. Neviem prečo mi, odkedy som bola zasiahnutá espritom pána generálneho prokurátora, chodí po rozume tá komická postavička z diel Karla Maya. Ako sa len volala .........Už to mám ! Hobble Frank.
