Nebudem opakovať všetky tie milé príhody, ktorými sa predseda SAS snaží rozveseliť nás v týchto ťažkých časoch. Jedno mu priznať treba. Ak po štyroch rokoch vlády zlepenca ( aj R. F. občas zahviezdi, hlavne, keď to nemá v úmysle ) nám bude tak veselo, ako na jej začiatku, všetky trapasy mu už teraz odpúšťam.
Pretože od volieb už ubehli dva mesiace a „ Riško " nezaháľa, opísať všetky kabaretné scénky, ktorými prispel k všeobecnému veseliu by znamenalo spísať kroniku. Preto sa uspokojíme s jeho posledným číslom ( Alebo mi niečo ušlo ? ), pre ktoré sa najlepšie hodí názov „ Leť za molekulárnou gastronómiou súkromným lietadlom. Keď nezažiješ, načo žiješ ? "
Viac než dvadsať rokov po tom, čo sme socializmu povedali zbohom a amen, žijeme v prapodivnej schizofrénii. Mať, teda vlastniť, patrí medzi základné ľudské práva. Zarábať, čím viac, tým lepšie, je niečo čo všetci, dobre, možno takmer všetci, chceme. Kto zarába je úspešný. Je obdivovaný. Zatiaľ je všetko v poriadku. Problém nastane vtedy, keď sa ten úspešný, dobre zarábajúci a bohatý ( fuj, aké škaredé slovo ) človek rozhodne svoje peniaze minúť. Minúť nie na zarábanie ďalších peňazí, ale len tak, pre vlastné potešenie. Tak toto sa neodpúšťa ! Prečo on môže a my nie ? Prečo on má peňazí na rozhadzovanie a my ani na to, čo potrebujeme. Nechutné !
Takže tak. Je fajn, že Richard Sulík nie je žiadny chudák, že je úspešný, že peniaze vie zarobiť. Nesmie ich však míňať, lebo len vtedy zístíme, o koľko ich má viacej ako my. Keď Richard Sulík minie viac peňazí, ako zarobí väčšina Slovákov za niekoľko mesiacov za výletík do Salzburgu, je z toho škandál.
Zatiaľ je v tejto komédii náš hrdina nevinne. Ale keďže on sám chce riadiť svoj život, aj to, čo si kto o tom jeho živote myslí ( hej, taká nepodarená citácia jedného filmu ) začne vysvetľovať, ako to vlastne s tým výletíkom bolo. Tak už to vieme, s kým letel, akým lietadlo, kde pristál, v ktorej reštaurácii zakotvil, ako bolo, koľko chodov mal, koľko to stálo. Všetko všetci vieme. A za seba to hovorím, celkom úprimne. Som rada, že peniaze nevyhodil von oknom, že to za to stálo.
Dokonca si myslí, že voliči SAS vzhľadom na ich vek, aj sociálnu štruktúru dúfajú, že raz aj oni poletia za molekulárnou gastronómiou do Salzburgu alebo kdekoľvek inde, na muzikál do Londýna, na operu do Metropolitnej opery v New Yorku, jednoducho tam, kam ich srdce zapiští.
A až teraz začína tá skutočná zábava . Richard Sulík totiž nekončí. On sa nechce vynášať. On má dobré srdce. On dopraje také potešenie každému. On takýto zážitok odporúča v š e t k ý m.
Hop.
Kto to vymyslel ten zvláštny literárny žáner, pri ktorom sa smejte cez slzy ? Aha, Gogoľ. Richard Sulík sa však jednou vetou stal jeho majstrom, aj hlavnou postavou.
Možno to náš hrdina nevie, ale až na nepatrné výnimky, ktoré sa stávajú vďačným objektami spoločenských rubrík rôznych lifestylových magazínov, obyvatelia tejto krajiny, napriek tomu, že väčšina z nich celý život pracuje, jednoducho nemajú peniaze na výletík súkromným lietadlo do Salzburgu, ani na 15 chodové menu za 170 eur.
A zrejme si ani predstaviť nevie, že tí chudáci môžu byť vo svojej práci skutočnými odborníkmi, môžu jej venovať srdce aj dušu, a na výletík, podobný jeho, nezarobia.
O existencii všetkých tých obyčajných aj neobyčajných ľudí, ktorí nemôžu zužitkovať jeho odporúčanie Richard Sulík zjavne nemá ani len tušenie.
„ Odporúčam všetkým....... "
Našťastie, neveľké právomoci predsedu národnej rady „Riškovi" s týmto stavom bezvedomia, nedovolia napáchať veľké škody.
Lebo o to sa už pokúšali iní borci. Spomeňme len pána prezidenta, ktorý si vo funkcii predsedu národnej rady pomýlil prezidenta Kováča so svojim príbuzným. Alebo Pavla Pašku, ktorého na poste predsedu prepadol záchvat tvorivosti a rozhodol sa prepisovať už schválený zákon. Tak, konkurencia je silná a v tejto historickej hitparáde najväčších trápností sa bude musieť pán predseda veľmi posnažiť, aby zaujal čestné miesto.
A kým sa Richard Sulík s plnou vervou vkladá do boja o túto cennú trofej, zostáva len dúfať, že ministri za SAS vo vláde majú predsa len trocha lepšiu predstavu o ekonomickej štruktúre obyvateľov Slovenska. Osobitne tragické by bolo, ak by rovnaký pohľad na stratifikáciu spoločnosti zdieľal minister práce, sociálnych vecí a rodiny.....
Aj keď, ja neviem. Včera som v Slovenskom rozhlase na vlastné uši počula ako „Riško" hovorí, že SAS je strana, ktorá žije na internete.
A teraz je už všetko jasné.........
„ Riško " žije vo virtuálnej realite.
A čo tak prihovoriť sa mu jazykom ktorému nepochybne rozumie......
Wake up, Richard. The Matrix has you.............
