Pred časom som po rokoch videla znovu jednu, či dve časti zo seriálu zo sedemdesiatych rokov Straty a nálezy. Poniektorí z nás si ešte pamätajú na Milana Kňažka, ktorý sa vtedy ešte nepotreboval strihať strojčekom s nadstavcom č.1, aby nebolo vidno, že si už pomaly strihať nemá čo, a Magdu Vášáryovú, v čase, keď ešte nemusela hovoriť, že tých pár kíl nadváhy má, pretože ich mať chce. V piatich dieloch seriálu sa filozoficky prebuľkali k tom, čo bolo jasné už od začiatku Teda, že chcú spolu spať. Samozrejme, to všetko s odstupom a nadhľadom socialisticko-realistických intelektuálov. Dej sa odohrával na pozadí života nemocnice, kde Milan Kňažko, ako doktor Oberuč, doktoroval.
A teraz to príde. Lekári, riešiaci zároveň zdravotné, osobné, finančné, aj ľúbostné problémy svojich pacientov, prednášajú tým istým pacientom všetky tie hlbokomyseľnosti o jedinom zdraví, s cigaretou v ruke ! V doktorskej izbe, aj v izbe pacienta, pri posteli ktorého si už smrtka ostrí kosu. Všade.
Dívala som sa, a takmer som neverila. Ako z iného sveta. Panebože, toto bolo naozaj niekedy možné?
Predvčerom sa mi podarilo náhodou vidieť českú verziu program Ano, šéfe ! Zhodou okolností naozaj len vidieť, a nie počuť. Dojem bol o to silnejší. Grimasy kata všetkých fušeráckych reštauratérov.....a zábery na jedálny lístok, z ktorých boli aj mne jasné hrubé gramatické chyby v češtine a - teraz to najlepšie - reštaurácia, v ktorej sa čašníčka nesúca taniere s jedlom, prepletá pomedzi fajčiacich hostí.
Dívala som sa, a takmer som neverila. Ako z iného sveta. Panebože, toto je naozaj ešte niekde možné?
Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné. A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme.
