„Vraj to nie je nič vážne, povedal veterinár," uspokojene ma informoval Juraj na druhý deń, „kúpil som pre Ďura Bromhexin". A potom trochu rozpačito dodal: „S vanilkovou príchuťou."
„S vanilkovou príchuťou?!? Ďuro ti povedal, že má rád vanilkovú príchuť?" neodpustila som si, priznávam, sarkastickú poznámku.
„ Nie, nepovedal. Ale iný nemali," dodal rezignovane
Ďuro prestal kašľať. Aký podiel na jeho vyzdravení mala vanilková príchuť, sa Juraj nikdy nedozvedel. Ďuro sa o tom nikdy nezmienil.
Táto príhoda mi prišla na um minulý týždeň, keď ma pri nákupe zasiahol náhly záchvat patriotizmu a rozhodla som sa siahnuť nie po českých, ale po slovenských piškótach. Aby bolo jasné, po žiadnych máčaných, plnených a podobne pančovaných, ale po tých obyčajných okrúhlych, ktoré všetci poznáme ešte z detstva, a o ktorých som si myslela, že ich zloženie je jednou z mála istôt v tomto meniacom sa svete. Vajcia, cukor, múka. Nič viac. A mýlila som sa.
Našťastie ma na zradu ma upozornil neprehliadnuteľný nápis na obale. Nová, vylepšená receptúra! Nová, vylepšená receptúra je eufemizmus. Preložený do ľudskej reči znamená, že zloženie výrobku sa zmenilo. Pribudli aditíva - farbivá, sladidlá, stabilizátory a iné „vylepšujúce" prídavné látky. V prípade nešťastných piškót sa vylepšenie „obmedzilo"(?) na niekoľko kypridiel a stabilizátorov. Stačilo to však na to, aby ma „vylepšená" receptúra nasmerovala do vedľajšieho regálu, k piškótam s nevylepšenou receptúrou. S nezodpovedanou otázkou: Prečo? Prečo je potrebné vylepšovať obyčajné piškóty? Čaká niekto z nás, keď si kupuje piškóty, niečo iné, ako piškóty? Kto to, preboha, túži po tom, aby sa piškóty prestali podobať na piškóty, aby sa keksy stávali ešte chrumkavejšími, vďaka množstvu kypridiel, aby smotanové krémy pre deti boli napchaté emulgátormi, aby nemohol kúpiť šľahačkovú smotanu bez stabilizátora? Kto túži po zmrzline žiarivých farieb, pri ktorej svieti nápis, že obsahuje farbivá, ktoré môžu u detí spôsobovať hyperaktivitu? Všemocná ruka trhu? Nemali by pravidlá trhu určovať tí, ktorí na ňom nechávajú svoje peniaze? Sme to teda my, kto sa dožaduje farebných zmrzlín a kyprých piškót, smotanových krémov bez stopy smotany, ale zato s množstvom zahusťovadiel? Píšu zákazníci výrobcom rozhorčené listy, v ktorý žiadajú - Viac farby! Viac vône! Viac chémie! Ja nie. Vy áno? Alebo sú to kone, ktoré sa dožadujú etylvanilínu v liekoch proti kašľu?
Naivne otázky? Možno. Stále sa mi však zdá, že svoju kožu predávame príliš lacno. Že sme to my, spotrebitelia, kto môže rozhodnúť o tom, že nechceme vylepšené receptúry, ale také kde múka, cukor, maslo, smotana, vajcia, nebudú nahradené nekonečným radom E1,E2, E∞....
Kým ešte máme na výber.
