Odpustová slávnosť. Slávnostná omša. Tesne po začiatku sa prederie dopredu fešná babka s roztomilou vnučkou. Biele šatôčky, dva copíky na nich mašličky a lakovky na maličkom opätku. Ako z reklamy. Úspešne sa predrali na miesto, z ktorého má malá slečna výhľad. Okolostojaci to chápu. Malé dieťa musí vidieť. No, už sú najbližšie, ako sa dá. Takže, teraz sa pozornosť okolostojacich obráti k oltáru, odkiaľ duchovný práve hovorí o význame tohto dňa pre život farnosti.
Šššššššš, ššššššššššš, šššššššš.
Len čo dvojica zaujala najlepšiu možnú pozíciu, babka otvorí kabelku, z ktorej vykúka mikroténové vrecko. Malá slečna nezaváha, zaloví v taške, mikroténové vrecko povytiahne, upúta pozornosť okolostojacich nenapodobiteľným šuchotavým zvukom a....
Chrum...... chrum.....chrum....
Dievčatko s rozkošou zahryzne do zemiakového lupienka.
Chrum...chrum. Zemiakový lupienok skončil celý v malých ústočkách.
Na krátku chvíľu sa veriaci, ktorých sa boh rozhodol skúšať tým, že ich postaví do blízkosti tejto bizarnej dvojice, sústredia na dianie pred nimi.
Šššššššššš, šššššššššššš, šššššššššššš, chrum .....chrum......chrum........
Vrecko je lupienkov plné. Malej slečne vydrží až do konca predlhej omše.
Každé dve - tri minúty sa pohrabe v babkinej kabelke, pošuští vreckom a zahryzne do lupienka.
Ponechajme bokom veriacich. Predpokladajme, celkom idealisticky, utopisticky a nereálne, že sa dokážu tak hlboko sústrediť na priebeh bohoslužby, že ich také ššš ššš a chrum, chrum, nedokáže z tohto sústredenia vytrhnúť, a teda ani vyrušovať. Obráťme pozornosť k babke a jej asi štvorročnej vnučke. A teraz je tá správna chvíľa na otázku:
Aký význam má prítomnosť štvorročného dieťaťa na omši, ktorej poniektorí dokonca hovoria svätá, ak je táto omša preň len časovým úsekom, ktorý delí vrecko plné zemiakových lupienkov, od prázdneho vrecka ?
