Je to tak. Moja averzia k želaniam príjemného čohokoľvek pramení z naivného presvedčenia, že ľudia by si mali navzájom ŽELAŤ len to, čo si NAOZAJ želajú. Je to zvláštne, ale tá epidémia zdvorilosti mi pripadá, ako svetelné znečistenie. Nadbytok umelého svetla, ktorý nám bráni vidieť svetlo hviezd. Tie zhasnú, až keď zomrú. Nemožno ich vypnúť šťuknutím vypínača. Tak, ako skutočnú zdvorilosť nemožno nahradiť prilepením „ čo môžem pre vás urobiť ? " na začiatok, a „ želám vám príjemný a úspešný deň " na koniec rozhovoru.
Z tejto inflácie zdvorilosti som nadobudla neradostné presvedčenie, že platí nepriama úmera - čím viacej zdvorilosti, tým menej obyčajnej, neokázalej slušnosti. Môžete absolvovať bezpočet kurzov, ktoré vás naučia, ako sa stať úspešným bezhraničným podlizovaním svojim budúcim obetiam, teda vlastne zákazníkom. Nenaučia vás však to, čo je samozrejmé. Je to ako nosiť značkové oblečenie podľa najnovšie módneho trendu a pod ním sa neumývať. Je jedno, že ste zladení od hlavy po päty. Smrdíte.
Emailová komunikácia. Praktická, rýchla, neosobná.
Študent práva by rád vykonával prax práve u mňa, lebo blá blá blá........ Zaželá mi aj príjemný deň. Príjemný deň a...... nič. Potrebujem niekoho, kto by u mňa vykonával prax. Odpíšem študentovi práva, že to vyzerá nádejne a podotknem, že sa zabudol podpísať a keď tú prax u mňa vykonávať bude, nemalo by sa mu to stať. Odpoveď príde obratom : V časti „ od " predsa vidím, od koho ten email prišiel. Načo sa podpisovať ? Zaujímavé, doteraz ma nikdy nenapadlo poslať list obsahujúci v záhlaví moje meno aj adresu, bez podpisu len preto, lebo z hlavičky je jasné, že list píšem ja. A čo je ešte zaujímavejšie (pretože ja nie som akurát štandardná vzorka populácie), ešte nikdy som takýto list od nikoho nedostala. Študent práva už zrejme praxuje inde.
Uchádzačka o zamestnanie. Vďaka svojim predchádzajúcim pracovným pozíciám získala skúsenosti s prácou s ľuďmi, rozvinula svoje organizačné a komunikačné schopnosti. Ovláda strojopis a prácu s PC - Word, Excel, Internet, Outlook, PowerPoint. Taktiež sa oboznámila s účtovnými programami Pohoda a MRP. Pripojila certifikát o absolvovaní tréningového programu profesionálnej komunikácie, asertivity, personálnych rozhovorov (napríklad, nenapísať, čo vlastne chce robiť), recruitingu, coachingu (fakt neviem , čo to je) a techník úspešného telefonovania ( to zrejme znamená, že želá príjemný dobrý deň a o veci, ktorá sa dá vybaviť za dve minúty, vedie desaťminútový prezdvorilý rozhovor). O tom, že ju niekto učil podpisovať listy, nie je v certifikáte ani zmienka. Neabsolvovala tréning - nepodpísala sa. Nie, nehľadám nikoho, tak skvele vyškoleného. Nehľadám nikoho, kto sa naučil všetko a nevie sa podpísať. A žiaden príjemný deň, ani všetky príjemné víkendy roka na tom nič nezmenia. Stále si totiž myslím, že ľudia nemusia byť ako vystrihnutí z obálky lifestylového časopisu. Nemali by však smrdieť.
