Už niekoľko rokov odprevádzam moju školáčku každé ráno počas školského roka do školy. Už niekoľko rokov za zakaždým keď nasneží, brodím, spolu so stovkami ďalších žiakov aj ich rodičov, hlbokým snehom, nedotknutým ničím iným ako stopami, po žiakoch a ich rodičoch, ktorí sa brodili pred nami. Chodník ku škole vyzerá, ako exteriér, v ktorom každú chvíľu budú natáčať remake Mrázika.
Každý rok, keď nasneží, nadávam. Nadávam na to, ako je toto možné. Priznávam, niekoľko rokov, to pri nadávaní končilo. Roxanku som odviedla do školy, sama som sa prebrodila naspäť k autu a bolo. Treba pritom podotknúť, že ten krásny biely sneh, ešte nie je to najhoršie, čo nás na tomto chodníku stretáva. Skutočná zábava nastáva vtedy, keď sa neodprataný sneh začne topiť a vytvorí na celom chodníku súvislú vrstvu ľadu. Vtedy už naozaj ide ak nie o život, tak o zlomenú ruku alebo nohu určite.
Uznávam, že si narýchlo neviem vymyslieť nič, čím by som toto svoje podľahnutie efektu ovčieho stáda ospravedlnila. Ale prišiel deň a hodina.
Stačilo, aby v jedno krásne zasnežené decembrové ráno, keď sme sa s vyplazenými jazykmi predupali snehom takmer po kolená ku škole, nás vo vestibule čakal pán riaditeľ a usilovne si zapisoval každého, kto prišiel neskoro. Lebo, sneh-nesneh, chodník odhrnutý-neodhrnutý, žiaci majú byť v škole najneskôr päť minút pred ôsmou. A kedy je najvhodnejší čas skontrolovať ich príchod ? No práve vtedy, keď im ten príchod komplikuje niekoľkodňová vrstva snehu.
Tak málo stačilo. Napísala som email na magistrát mesta Košice, komuže patrí ten chodník, ktorý roky uniká pozornosti niekoho, kto by sa oň mal starať. Nemôžem poprieť, že odpoveď prišla veľmi rýchlo. Mestu, chodník patrí mestu, ale údržbu na ňou nevykonáva, pretože nie je zaradený do plánu zimnej údržby. To mestská časť Košice - Dargovských hrdinov. Nech sa tam obrátim o pomoc.
Obrátila som sa. Poslala som email. Odpoveď neprišla doteraz. Vychádzajúc z naivného a, uznávam, naskrze neodôvodneného presvedčenia, že povinnosti platia rovnako pre všetkých a za ich porušenie by mal byť niekto zodpovedný, podala som podnet na začatie správneho konania pre porušenie povinností podľa Cestného zákona. Podnet najprv putoval od Šavla k Pavlovi, až nakoniec skončil ....na magistráte mesta Košice. Prišla odpoveď. Najprv mi pripomenuli, že už mi kedysi, pred mesiacom odpovedali.
A potom to prišlo. Chodník síce patrí mestu, ale zimnú údržbu vykonáva mestská časť Košice - Dargovských hrdinov, „ ktorá však nedokáže zabezpečiť dostatočne rýchlo a kvalitne ( teda nijako pozn. autorky ) výkon tejto údržby z dôvodu malého počtu pracovníkov ". Mesto Košice teda v „ budúcnosti prevezme výkon tejto správy do operačného plánu zimnej údržby na nasledujúce roky. "
Na záver to najlepšie. Mesto Košice žiadne správne konanie pre neudržiavanie schodnosti chodníka nezačne.
Neveriacky som sa pozrela do kalendára na dátum. Myslela som si správne. Píše sa rok 2011. Nežijem teda ani v časoch Ramesseho II, ani v dobe chetitského kráľa Šupiluliumaša, kedy pán, vládca a boh mohol všetko a zvyšok ríše len to, čo im jeho veličenstvo prikázalo alebo dovolilo. Skúsila som občiansky preukaz. Ešte stále je na ňom, na samom vrchu, napísané Slovenská republika. Teda žiadna KĽDR, kde veľký Kim je zákonom aj pravdou. Tak ako je potom možné, že v tejto krajine niektorí musia a niektorí nemusia plniť svoje povinnosti.
Už spomínaný listík ma odkázal na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 33 o zimnej údržbe. Skutočne zaujímavý dokument. Napríklad podľa jeho § 9 odseku 2
Chodníky pred rodinnými domami a domami v správe spoločenstva vlastníkov bytov musia byť vyčistené každý deň do 6:00 hod. ráno. V prípade zlých poveternostných podmienok sa čistenie vykonáva i v priebehu dňa, podľa potreby.
O tom, kedy majú byť vyčistené chodníky Správou komunikácii alebo mestskými časťami sa VZN akosi nezmieňuje. Žeby vtedy, keď sa im chce ?
A komu je určené toto ustanovenie ?
§ 11
Sankcie a zodpovednosť
Za nedodržanie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a ďalších predpisov možno
uložiť pokutu v zmysle platných predpisov.
No zdá sa, že Správe komunikácii, ani mestským častiam nie. Ja to tipujem na vlastníkov rodinných domov a spoločenstvá vlastníkov bytov v obytných domoch.
A teraz sa vráťme na začiatok. Čo ak vlastník rodinného domu nemá dostatok rodinných príslušníkov, lopatu a iné potrebné náradie ? Uspokojí mesto Košice prísľub, že v budúcich rokoch si lopatu kúpi ? Postačí to ako výhovorka na to, prečo sa po chodníku okolo jeho domu musíme brodiť po kolená v snehu ? Môže to skúsiť.
A pokiaľ ide o mňa, ja idem do druhého kola. Pohľad do kalendára a môj občiansky preukaz ma utvrdzujú v tom, že to nemusí byť márny boj.
