Priznám sa , keď som dnes uvidela v Sme príspevok „ Fico cvičí psa, aby slabučko hryzkal ", neodolala som, klikla som naň, aj keď bez čítania rozhovorov s politikmi, článkov o politikoch a politike, celkom spokojne žijem už pomerne dlhý čas
Jednoducho som chcela vedieť, či počuť, ako Robert Fico používa zdrobneninku. Ani som si to nevedela veľmi dobre predstaviť. Skutočnosť predčila moje očakávania. Dozvedela som sa totiž oveľa viac, ako to, ako znie, keď Robert Fico povie „ slabučko hryzkaj ".
Na videu je Robert Fico so svojim psom a zjavne má k tejto bytosti vrúcny vzťah. Vysvetlenie, prečo práve k svojmu psovi poskytuje pán premiér osobne:
„ Pes neotravuje. Čím neskôr domov prídem, tak tým sa viacej teší zo mňa."
Na konci príde „ ano, ano, ano " či „ aňo, aňo, aňo " a tie očakávané slová „ slabučko hryzkaj ".
Musím priznať, že keď som sa dostala až sem, prestalo ma zaujímať, ako to znie, keď povie Robert Fico „ slabučko hryzkaj " Podstatne viac ma totiž zaujala tá časť vyznania pána premiéra, kde sa zveruje s tým že ho pes neotravuje a že sa teší tým viac, čím neskôr je doma. Vyhnem sa teraz rôznym špekuláciám na tému, čo je dôvodom tejto priamej či nepriamej ? ( čím menej, tým viac ) úmery a zverím sa s otázkami, ktoré mi napadli, len čo som si spomínané slová vypočula.
Ak je psík dobrý, lebo neotravuje, je niekto iný, kto pána premiéra otravuje ? A kto sa neteší tomu, keď chodí neskoro ? Je neotravovanie základnou podmienkou toho, aby pán premiér dokázal použiť citovo podfarbené slová ?
