Ak sa podarí prekopať údajný hrob a naraziť na lebku, mohli by, zobrať vzorky zo zubov a kostí, zistiť, či Leonardo je naozaj Leonardo, zrekonštruovať Leonardovu podobu a možno, konečne, konečne, odstrániť mučivé pochybnosti o tom, kto je vlastne na obraze. A keď náhodou netrafia, aspoň budú vedieť, že netrafili. Lebku zahrabú, alebo ani nie. Možno ju vystavia na obdiv.Vo Florencii ? Miláne ? Ríme ? Urobia ju hlavným exponátom putovnej výstavy ? A možno ich napadne ďalší dobrý typ na exhumáciu a vyhrabú z hrobu pozostatky nejakej 500 rokov mŕtvej dámy, či nebudú mať viac šťastia.
Polemiky okolo slávneho obrazu sa vedú storočia. No až dnes dospel svet do takého beznádejného stavu šialenstva, že sa niekto odváži povedať : „ Poďme a vyhrabme ho ! " a nebojí sa, že ho zavrú na zvyšok života do blázinca alebo do basy za hanobenie mŕtveho.
Napadlo ma, že nedokážem nájsť podstatný rozdiel, medzi tým úbožiakom, ktorý pred rokom či dvoma podpálil múmiu Žofiu Bosniakovej a váženými vedcami, ktorý chcú vykopať Leonarda. Jedného prenasledovali predstavy Žofie - bosorky a druhých predstavy o večnej sláve, ktorú si vyslúžia týmto pomäteným činom. Ten prvý bol vraj chorý. A tí druhí sú vraj učení.Viem, viem, žiadna univerzita neurobí z odľuda človeka. Naopak odľud, ktorý prečítal zopár kníh, meno si ozdobil titulmi má pocit, že môže všetko. Jeho pýcha sa dotýka pekiel.
Leonardo, Leonardo. Keby si ten obraz nenamaľoval, nijakého učeného blázna by nenapadlo vyhrabávať tvoje kosti. Bolo by ti dopriate to, čo miliónom bezmenných „obyčajných" smrteľníkov, ktorí ležia desiatky, stovky a tisícky rokov vo svojich hroboch - odpočívať v pokoji.
