Ťažko povedať, čo viedlo tých ktorí "sa dohodli“ k záveru, že takéto rozhodnutie je dobré, správne, má akúkoľvek logickú súvislosť s reálnym životom a predovšetkým, že je ospravedlniteľné.
Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že v súčasnosti nie je hranica 60 rokov dôchodkovým vekom. Inak povedané, znamená to, že ľudia, ktorí majú 60, 61, 62 nemajú nárok na dôchodok a zjednodušene povedané, musia pracovať, aby sa uživili. Kdekoľvek, vrátane obchodov, teda muž alebo žena vo veku 60 a viac rokov si môže sadnúť v predajni potravín do pokladne a byť v niekoľkohodinovom kontakte s nepretržitým prúdom ľudí, pričom od týchto ľudí ich nedelia dva metre, ale šírka posuvného pásu pri pokladni. Ďalšia predavačka a predavač dokladajúci tovar, alebo vykonávajúci v obchode iné činnosti, sa rovnako vo svojom pracovnom čase stretávajú s obrovským množstvom ľudí, od ktorých ich nedelia dva metre alebo exkluzívny, len im vyhradený priestor 25 m2. To isté platí pre mnohé iné zamestnania. Napriek tomu, v nedeľu žiaden z týchto ľudí nebude môcť ani po 6. máji prísť na bohoslužbu do kostola lebo "tak sme sa dohodli“. Ak niekto vie poskytnúť vysvetlenie tohto nonsensu, rada si takéto vysvetlenie prečítam a budem sa zo všetkých síl snažiť ho pochopiť.
Nikto už asi nespochybňuje závery o tom, že fajčenie škodí zdraviu rôznym spôsobom a vplyvom na kardiovaskulárny systém ohrozuje život fajčiara, napríklad v podobe zvýšeného nebezpečenstva infarktu, či cievnej príhody. Kardiovaskulárne príčiny sú najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku. Na infarkt sa zomiera, na mozgovú príhodu sa zomiera, na rakovinu pľúc sa zomiera.
Napriek tomu, nikomu nenapadlo zakázať osobám nad 60 rokov kupovať cigarety ani fajčiť. Prečo? Veď tým vážnym spôsobom ohrozujú svoj život a zdravie. Liečba ochorení spôsobených fajčením nás všetkých stojí veľa prostriedkov, na ktoré sa skladáme všetci.
Pri obmedzovaní základných práv je vždy potrebné dbať o ich zmysel a podstatu a predovšetkým o to, aby takéto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, vyplývalo zo zákona, ale predovšetkým, aby bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Ak túto všeobecne prijímanú zásadu, nebudeme spochybňovať a neskĺzneme do ironizácie typu "ústavné práva“, potom je "dohoda" o tom, že účasť na bohoslužbách nebude povolená osobám nad 60 rokov, celkom zjavne nezdôvodniteľná z hľadiska nevyhnutnosti takto práva určitej skupiny osôb obmedziť. Nielen pre vyššie uvedenú absenciu akejkoľvek logiky, ale aj preto, že osoby nad 60 rokov, či 65, 70 alebo koľkokoľvek rokov, sú takými istými osobami ako osoby nad 20, nad 30, či nad 40 rokov. Ak osobám do 60 rokov neberieme právo zodpovedať aj v tejto situácii za svoje rozhodnutia ohľadom svojho zdravia, potom rozhodnutie o tom, že osobám nad 60 rokov, na rozdiel od ostatných, právo na takéto rozhodnutie berieme, je neospravedlniteľné nielen v demokratickej, ale aj v akejkoľvek civilizovanej spoločnosti.
Takéto rozhodnutie nie je ospravedlniteľné ani tým, že ide o ich dobro. Nikomu, kto má 60, či 80 rokov nemožno zobrať právo, aby o tom, čo je preňho dobé, rozhodoval za rovnakých podmienok ako iný človek, ktorý má 40 rokov. Ľudia sú si totiž rovní v právach, aj v povinnostiach.
Ľudia nad 60 rokov či nad 90 rokov, nie sú pozbavení ani spôsobilosti, ani práva na rozhodovanie o svojom živote viac, ako ktorákoľvek iná dospelá osoba. Tak sa k nim prestaňte konečne správať tak, akoby obmedzení v tejto spôsobilosti boli. Alebo sa im nehanbite povedať, že ich za ľudí s menšími, teda obmedzenými právami považujete.
