Schôdzka ministrov obrany NATO. Áno, nedá sa o tom nevedieť. Už niekoľko týždňov sa o tom hovorí.
A teraz predseda vlády Slovenskej Republiky: „ Pokiaľ budem premíérom, nebudem súhlasiť s umiestnením žiadnych prvkov protiraketovej obrany v Slovenskej Republike. "
Potom generálny tajomník NATO povie niečo veľmi diplomatické, že tento výrok chápe v hypotetickej rovine, pretože Slovensko nikto o nič také nežiadal.
Nakoniec nešťastník minister obrany zúfalo napravuje nenapraviteľné a vysvetľuje, že včera pán predseda vlády vôbec nemohol vedieť, akým spôsobom bude tento nový prístup USA prezentovaný a že sme sa to dozvedeli vlastne až počas dnešných rokovaní.
Nechápem. Ak pán predseda vlády nevie, prečo sa vyjadruje k tomu, čo nevie? Prečo sa vyjadruje k hypotézam, ktoré nikto nevytvára ? Prečo kričí - ja ten koláč nechcem, keď mu ho nikto ani neponúka ? Žeby práve preto ?
Rasmussen odišiel a s ním sa pomaly vytratí aj hanba siahajúca až za more, ktorú si pán predseda vlády sojím pevným potojom vyslúžil. Aj keď, pokiaľ ide o mňa, úprimne pochybujem o tom, že takým delikátnostiam, ako je hanba, rozumie. Zostane mu tu tých tridsať, štyridsať, či koľko vlastne percet voličov, ktorí sú hrdí na to, že ich pán predseda vlády nikomu a za nič nepredá. Aj keď ich nikto nechce a nič za nich neponúka.
