Rozsudok ESĽP
ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že Slovensko porušilo práva maloletého dieťaťa na súkromný život, zakotvené v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dohovor), keď tým, ako boli využité mechanizmy trestného práva v prípade sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa, ku ktorému malo dochádzať v roku 2012, nesplnilo svoje procesné povinnosti, vyplývajúce mu z článku 8 dohovoru.
Sťažovateľke - poškodenej, priznal ESĽP náhradu nemajetkovej ujmy 10 000 eur.
Rozsudok sa stal právoplatným 26. februára 2020.
Len na okraj, pred tým, než sa sťažovateľka obrátila na ESĽP, bola povinná využiť vnútroštátne prostriedky, čo aj urobila a podala, zastúpená matkou, sťažnosť na ústavný súd, ktorý vo svojou uznesení III. ÚS 337/2016 z 31. mája 2016 jej sťažnosť odmietol, keď, okrem iného skonštatoval, že úlohou trestného konania je prioritne osvedčenie vzťahu medzi štátom a páchateľom a ochrana celospoločenských hodnôt "a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu".
Pre vysvetlenie - dohovor zaručuje každému základné práva. Štáty sa v ňom zaviazali nielen aktívne do týchto práv nezasahovať, ale zabezpečiť ich ochranu každému, aj pred zásahmi zo strany iných osôb. Ochrana pritom zahŕňa aj účinné vyšetrenie takéhoto zásahu.
Po rozsudku
Podľa slovenského trestného práva, je prokurátor povinný "stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel".
Keď ani rok od právoplatnosti rozsudku ESĽP zjavne žiadny prokurátor žiaden trestný čin v súvislosti s predmetom konania na ESĽP nestíhal, obrátila sa matka poškodenej na zástupkyňu Slovenska pred ESĽP so žiadosťou o informáciu, či má prokuratúra o tomto rozsudku vedomosť.
Z odpovede vyplynulo, že touto informáciou disponuje generálna prokuratúra od mája 2020.
Približne v rovnakom čase sa matka poškodenej obrátila aj na generálneho prokurátora s listom, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad nečinnosťou prokuratúry v tejto veci.
Upozornila zároveň, že k postupu, ktorý ESĽP kvalifikoval ako porušenie práv poškodenej, došlo v dôsledku situácie, kedy prokurátor Krajskej prokuratúry Košice žiadal od psychologičiek, zo znaleckého posudku ktorých vyplynula vysoká pravdepodobnosť autenticity a vierohodnosti výpovedí poškodenej, opisujúcich zážitky sexuálneho zneužívania, aby jednoznačne uviedli, či sťažovateľka bola, alebo nebola zneužívaná a aby svoju odpoveď zdôvodnili, a keď psychologičky poukázali na to, že nie je ich úlohou rozhodnúť, či došlo k skutku, ale potvrdili vysokú pravdepodobnosť, že poškodená musela situáciu sexuálneho zneužívania reálne zažiť a vnímať, trestné stíhanie bolo zastavené.
Odpoveďou na tento list bolo oznámenie z apríla 2021 z Krajskej prokuratúry Košice, vypracované tým istým prokurátorom, o ktorom sa zmieňuje predchádzajúci odsek, že na základe rozsudku ESĽP dal pokyn prokurátorovi Okresnej prokuratúry Košice I zabezpečiť opätovne začatie trestného konania a vykonať úkony pre "náležité rozhodnutie v danej trestnej veci".
V máji 2021 trestné stíhanie vo veci začalo. Aj keď rozsudok ESĽP konštatoval, že znaleckých posudkov bolo dosť, ale problémom bolo ich nedostatočne vyhodnotenie v kontexte mimoriadne citlivej otázky sexuálneho zneužívania, padlo rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní vykonať ďalšie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.
Matka poškodenej od samého počiatku poukazovala na personálne prepojenie psychologičiek, vyhotovujúcich posledný znalecký posudok, z ktorého vyplynula vysoká pravdepodobnosť zažitia sexuálneho zneužívania u poškodenej, so znaleckým ústavom, a teda možnosť, že takýto posudok by v ďalšom konaní mohol byť spochybnený. Márne.
Ústav podal znalecký posudok, v ktorom napriek tomu, že sa mal vyjadriť ku všetkým, doteraz podaným znaleckým posudkom, vyhol sa, okrem iného, úlohe, podľa ktorej súčasťou jeho posúdenia mal byť aj ten posudok, na vypracovaní ktorého sa zúčastnili dve, už vyššie uvedené psychologičky, v aktuálnom čase už znalkyne ústavu.
Vyšetrovateľ sa touto skutočnosťou, teda neúplnosťou znaleckého posudku, nijako nenechal rušiť a trestné stíhanie v auguste roku 2023 zastavil, lebo je nepochybné, že sa skutok nestal.
Matka poškodenej podala proti uzneseniu sťažnosť a vyšetrovateľ si v rámci tzv. autoremedúry svoje vlastné uznesenie zrušil, ale len preto, aby o mesiac trestné stíhanie opäť zastavil.
Nasledovala ďalšia sťažnosť, v ktorej matka poškodenej upozornila, okrem iného, na to, že znalecký ústav neodpovedal na všetky položené otázky. O tejto sťažnosti rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry, tak, že sťažnosti vyhovel. Súhlasil s tým, že znalecký posudok nie je úplný, pretože znalecký ústav neodpovedal na všetky položené otázky
Matka poškodenej sa zároveň opätovne obrátila na prokuratúru s podaním, v ktorom upozornila, že dotknuté dve psychologičky sú už nielen personálne prepojené so znaleckým ústavom, ale že sú už aj znalkyňami ústavu a že sa podieľali na vypracovaní posudku ústavu v tejto veci. Opäť márne.
Znalecký ústav vypracoval dodatok k znaleckému posudku, v ktorom zaujal stanoviskom ku všetkým otázkam, ktoré nezodpovedal skôr. Nespochybnil závery znaleckých posudkov, ktoré už v minulosti vypovedali v prospech záveru o pravdepodobnosti sexuálneho zneužívania poškodenej, a znalecký posudok vypracovaný vyššie spomínanými psychologičkami označil za najprepracovanejší.
Vyšetrovateľ 30. mája 2024 tretí raz zastavil trestné stíhanie, lebo je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Matka sťažovateľky podala proti tomu uzneseniu sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I ju svojim uznesením zamietol ako nedôvodnú. Vo vzťahu k znaleckému posudku ústavu zaujal stanovisko, že (po troch rokov vedenia trestného stíhania, a po dva a pol roku od pribratia znaleckého ústavu do konania), jeho posudok a doplnok nemajú pre konanie prakticky žiadny význam, pretože v prvom posudku nesplnil všetky úlohy a v dodatku si znalkyne pochválili svoju vlastnú prácu.
Poškodená sa obrátila 29. decembra 2023 so sťažnosťou na ústavným súd, v ktorej, zjednodušene povedané, namietala prieťahy a z toho plynúce porušenie je ďalších základných práv, v predmetnom trestnom konaní. Napriek tomu, že ústavný súd prijal jej sťažnosť uznesením II. ÚS 97/2024 zo 6. marca 2024 na ďalšie konanie, o merite veci nebolo doposiaľ, ani po takmer roku od podania sťažnosti, rozhodnuté.
Poškodená podala 12. júla 2024 ústavnú sťažnosť aj proti rozhodnutiu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I., ktorým bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Ústavný súd doposiaľ nerozhodol, či ústavnú sťažnosť prijíma na ďalšie konanie.
?
