Začiatkom roka som posielala do zahraničia niekoľko pomerne dôležitých listov, pri ktorých som potrebovala mať istotu, že budú v určitých lehotách doručné adresátom.
Na internetovej stránke Slovenskej pošty som našla informácie o Expres Mail Servis ( EMS ), ktorá pre krajiny (podotýkam, že išlo o Európsku úniu), kam som zásielky posielala, zaručovala lehotu dodania D + 2, teda deň podania a dva dni. Služba stojí 15 EUR, ale čo je to oproti istote, že moja zásielka bude tam, kde má byť, vtedy, keď má byť.
A tak sme posielali - 5. Januára prvú zásielku, 20. januára druhú zásielku a 19. februára tretiu. Doručenky sa pri tejto službe sa nevracajú, a tak sme spokojne žili v sladkej nevedomosti, že naše zásielky boli zaručene doručené v lehote D+2.
„ Asi sa stratila, " skonštatovala kolegyňa, keď ani po D+4 dňoch nemohla nájsť na stránke Slovenskej pošty údaj o tom, že zásielka bola doručená.
Táto, akoby mimochodom prehodená veta, mala vražednú silu, a to, že dnes píšem tieto riadky môže znamenať, že nie som horúcou kandidátkou na to, aby ma skosilo srdcovo-cievne ochorenie - pliaga tejto civilizácie, alebo, a k tejto verzii sa prikláňam, že práve poskytujem dôkaz o tom, že život po živote existuje.
Nasledujúce dni som prežila ako vo sne, kým sa nám, kontrolujúc stránku s informáciami tohto druhu nepodarilo identifikovať našu zásielku, ako doručenú v lehote D+5. Keď sme dooslavovali veľké víťazstvo nad Slovenskou poštou, ktorej sa, napriek premyslenej a zákernej taktike nepodarilo svojim D+5 pochovať výsledok nášho niekoľkoročného snaženia ( predsa len, rátali sme s tým, že „ stať sa môže čokoľvek " a
zásielky sme posielali v takom predstihu, že aj lehota D + 5 sa doň zmestila), skontrolovali sme D + ? u predchádzajúcich dvoch listov. Naše zistenia boli pozoruhodné. List odoslaný 5. januára bol doručený 12. januára a list z 20. januára dostal adresát 26. januára.
Tak to teda nie! Píšem na zákaznícky servis, kde opíšem dátum podania zásielok, číslo pod ktorým zásielku eviduje pošta, odosielateľa a adresáta. Pýtam sa : Prečo ? Zákaznícky servis postúpil moju sťažnosť oddeleniu sťažností, a oddelenie sťažností mi napísalo, že mám podať reklamáciu na pošte. Oddelenie sťažností verilo, že nepríjemnosť spojená s oneskoreným doručením zásielok bola poslednou nepríjemnosťou v spojitosti so Slovenskou poštou. Oddelenie sťažnosti sa mýlilo.
Takže reklamácia. Tretieho (3.) marca podávam reklamáciu. Lehota na vybavenia reklamácie je úbohých 60 dní. Po 62 dňoch mi Slovenská pošta doručila oznámenie o predĺžení reklamačného konania o ďalších 30 dní z dôvodu „ odborného posúdenie ".
Aha. Takže Slovenskej pošte je 60 dní málo na posúdenie, že D + 2 ≠ D +5 ≠ D+6 ≠ D+7. Slovenská pošta bude tieto nerovnice riešiť ďalších 30 dní a odborne ich posudzovať. Napadlo mi, že Slovenská pošta by si na pomoc mohla prizvať odborného konzultanta, najlepšie žiaka 1. ročníka základnej školy, ktorý by s touto nesmierne náročnou úlohou, zjavne presahujúcou intelektuálny potenciál zamestnancov Slovenskej pošty, mohol pomôcť.
Asi neprizvali nikoho, pretože po ďalších 33 dňoch ( a podozrievam ich, že len kvôli tomu, že som sa asi dva dni predtým veľmi dôrazne odpovede dožadovala) mi prišiel list o tom, že Slovenská pošta neukončila reklamačné konanie v stanovených lehotách a preto moju reklamáciu uznávajú za opodstatnenú a vrátia mi nejaký rozdiel v poštovnom. Poďakovali mi za to, že som ich upozornila na nedostatky a vyjadrili nádej, že budem naďalej ich cteným zákazníkom. Bodka.
Zhrnutie: Slovenská pošta nedodala v priebehu mesiaca a pol ani jedinú z troch zásielku so zaručenou lehotou doručenia v zaručenej lehote doručenia, reklamáciu vybavovala štvrťroka a uznala je za opodstatnenú len preto, lebo ju ani za tento ( uznajme, že krátky ) čas vybaviť nestihla, a to všetko urobí ctenému zákazníkovi.
Slovenská pošta sa nemýli. Jej zákazníčkou zostanem aj naďalej. Nemám totiž na výber.
