Sobotné popoludnie. Hlavná ulica v Košiciach je takmer ľudoprázdna. Len všadeprítomný košický vietor a zopár osamelcov ponáhľajúcich sa odkiaľsi kamsi. Oproti sebe sa blížia traja ľudia.
Jeden z nich, na prvý pohľad netrpí núdzou. Pohybuje sa po svete chránený silovým poľom vlastnej zachmúrenosti. To bezpečne odpudí každého, kto by sa k nemu chcel priblížiť. Druhý - drobný v chatrnom oblečení, držiaci za ruku asi päťročné dieťa. Zjavne odišiel zo školy ešte predtým, než by sa na fyzike mohol o silových poliach niečo naučiť. Preto nevie, že by sa im mal vyhýbať. Ako sa blížia k sebe, človek s dieťaťom viditeľne zabočí smerom k zachmúrenému. Ten v okamihu pochopí. Pozná takých. Drankajú o almužnu, ktorú vzápätí minú na najlacnejší alkohol. A ešte so sebou ťahá aj decko. Jeho tvár nadobudne ešte odmeranejší výraz a pridá do kroku. Cez plece počuje, ako ho ten druhý muž o niečo prosí. Až keď sa minuli, uvedomí si, že od neho pýtal stravný lístok.
Stravný lístok ? Zastaví a s údivom sa otočí . Chcete stravný lístok ? Človek s dieťaťom vysvetľuje, že im pred chvíľou jeden pán kúpil dva chleby a on by veľmi rád kúpil k tomu chlebu maslo a nejakú salámu.... za jeden stravný lístok.
Silové pole hlási poruchu. Človek, ktorý bol pred chvíľou ešte zachmúrený, vyberá peňaženku. Zopár stravných lístkov v peňaženke stále nosí. Hľa- dá..... a práve teraz nemá žiaden. „Len" zopár bankoviek. Vyberá desať eúr, usmeje sa a podáva ich dieťaťu. Už odchádza, keď cez plece počuje ďakovné slová.
Každý z nich pokračuje svojou cestou. Každý z nich si myslí, že dnes niečo dostal.
