Z jedného školského poriadku :
„ V prípade, že žiak školy je šikanovaný, alebo je ohrozená jeho
bezpečnosť je povinný to oznámiť v čo najkratšom čase triednemu učiteľovi
alebo riaditeľstvu školy “.
Milý šikanovaný žiačik, nemáš kam újsť. Že sa to hanbíš povedať ? Že
sa to bojíš povedať ? Že keby si sa nebál, nenechal by si sa šikanovať ? Teraz
sa budeš báť aj toho, čo sa stane, keď to nepovieš.
My sa bojíme tiež. Čo ak by niekoho napadlo opýtať sa nás:
Ako to, že ste si nič nevšimli ?
My si nič všímať nemusíme. Ty nás máš informovať. Neoznámiš ? Sám
si za to môžeš. Porušíš školský poriadok ! Zvykaj si žiačik, takto to v živote
chodí. Ešte mnohokrát budú teba viniť za to, že ti niekto ublíži.
Že ty tomu nerozumieš ? Ani ja, a to som už dávno dospelá.
