Spomenula som si na zážitok z Londýna. Mladík, vo veku dobrovoľníkov narcisových, zbieral peniaze na akúsi charitu. Jeho nebolo možné obísť. Akurát tak preplaziť sa kanálom a hanbiť sa za to, že ste kreatúra, ktorá na taký bohumilý účel neprispeje a nechá chudobné deti bez pomoci. Ešte dlho po tom, čo sme ho minuli k nám doliehali jeho výkriky, že „every penny helps".
Dnes prejdem Hlavnou ulicou ešte raz. Určite narazím na na ďalšie skupinky dobrovoľníkov narcisových. Zrejme nakoniec rezignujem a iniciatívne odchytím niektorú z nich. Možno by do budúcna stálo za to porozmýšľať nad tým, aby v deň zbierky boli jednoducho v určitých vzdialenostiach na frekventovaných miestach umiestnené schránky. Len.... aký dôvod by potom malo toľko detí na to, aby sa ulialo zo školy?
