Rušná ulica v centre mesta. Na okraji chodníka stojí žena v červenom. Žena chce prejsť cez cestu. Pozrie na jednu aj na druhú stranu a vidí nekonečný prúd áut.
Žena je bezradná. Bezradnosť a zraniteľnosť touto osudovo zložitou situáciou sa jej čoraz zreteľnejšie črtá na tvári. Žena celkom zjavne potrebuje pomoc. Pomoc muža. Rozhodne sa ju hľadať u vodiča najbližšieho auta. Letmo odhadne vzdialenosť a urobí opatrný krôčik do cesty. S jednou nohou v čižme s dvanásťcentimetrovým opätkom na ceste, s druhou na chodníku, obráti svoju blonďavú hlavu k prichádzajúcemu autu. S výrazom zranenej srny čaká na to, či môže urobiť aj druhý krok. Môže. Auto už neprichádza. Stojí. Za ním pribúdajú každou sekundou ďalšie. Muž, hrdina, ktorý práve zachránil ženu v červenom pred žalostným osudom niekoľkominútového bojazlivého prestupovania na okraji chodníka, sa naširoko usmieva a rukami - nohami pobáda ženu, aby pokračovala ďalej. Žena obdarí muža vďačným úsmevom, potrasie ešte raz blonďavou hlavou a precupitá cez cestu.
Žena je poniektorými považovaná za besnú feministku. Poniektorí sa jej boja. Občas sa pohorší a občas pobaví nad smiešnym, mužsko - ženským videním sveta. A občas potrebuje prejsť na rušnej ulici cez cestu.....
