Pred slovami niet kam ujsť. Valia sa zovšadiaľ. Čoraz viac, hlasnejšie a hlasnejšie. Čím je ich viac, tým menej počúvame. Čím sú hlasnejšie, tým menej počujeme. Každý chce, a má právo vysloviť svoj názor. Na čokoľvek. A predsa sa stane, že v tejto babylonskej vrave jalových a nepotrebných rečí, najjasnejšie počujeme najtichšiu otázku.
Dala som darček drahému človeku. Potešil sa aj zrozpačitel. A na otázku, čo sa deje, vyslovenú mojimi očami, povedal:
„Keď ja neviem, či si to zaslúžim."
Usmiala som sa, mávla rukou a povedala: „Nerozmýšľaj o tom."
Usmial sa aj on a všetko bolo tak, ako má byť.
Len ja neviem, či si zaslúžim, aby ma mal rád niekto, kto nevie, či si zaslúži darček z lásky.
Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Služby, Poézia alebo pocta Sufenovi, Svet nie je children friendly, Videli sme, Veci verejné, Svet, v ktorom žijem, Boli sme v..., Súkromné, Z iného sveta
