Po asi dvadsiatich minútach les ustúpi a my máme pre sebou dedinku Banské. V tomto čase bez viditeľných známok života. Za ňou sa pred nami otvára nádherná scenéria, les síce lemuje cestu po oboch stranách, ale v úctivej vzdialenosti, aby nebránil výhľadu na krajinu. Pokojnú a zabudnutú, len zopár kilometrov od dvadsaťtisícového mesta.
Po niekoľkých kilometroch cesta vchádza do dediny Vechec. Na začiatku -rómska osada. Na rozdiel on iných zvyčajne vyčleňujúcich sa aj svojim umiestnením mimo mesta alebo dediny, táto sa rozprestiera tak nezvyčajne, priamo po oboch stranách hlavnej cesty. Zrazu sme teda v centre jej života.
Domy, murované, schátrané, aj ako-tak udržiavané. V oknách domov, na dvoroch, na ceste, plno ľudí. Starých, mladých, detí. V oknách, či opretých o plot, pozorujúcich dianie vonku. Postávajúcich v hlúčikoch na okraji cesty, alebo sediacich pri jednoduchých stoloch vo svojich dvoroch. Mnoho detí. Pobiehajúcich z dvora do dvora, prevláčajúcich na rukách menšie deti, hrajúcich sa. A psy. Nasledujúce dospelých, či deti, bežiace na ceste, či zúrivo brešúce okolo nášho auta.
Zrazu som si uvedomila, že tento obraz nevyvoláva vo mne pocit biedy, ale šťastia. Jednoduché šťastia. Sotva som si ho uvedomila, obrátila sa ku mne Roxanka s úsmevom:
„Títo ľudia vyzerajú šťastne."
V tej chvíli som bola skutočne rada, že s nami nie je Juraj, pretože by nepochybne zabil čaro tejto chvíle rečami o sociálnych dávkach a podobných veciach. Juraj je totiž dospelý a vníma veci v súvislostiach, v ktorých ich dospelí neomylne vidia.
No Juraj s nami nebol. Prikývla som:
„ Áno sú šťastní."
Nasledovala tá vzácna chvíľa, keď si dieťa nemusí dávať pozor, či sa svojimi názormi nevymyká z radu svojich rovesníkov, ktorí si osvojujú správne videnie sveta dospelých a náš rozhovor prešiel do úrovne vzťahu štastia a peńazí, zablúdil k úvahám o tvorivosti ľudí, ktorí nič nemajú a podobným témam, ktoré majú svoje miesto medzi oblakmi. Jednoducho, dokonalá pohoda.
Keď som neskôr večer telefonovala s Jurajom, zmienila som sa okrem iného aj o tomto zážitku.
„Aký je dátum? Boli sociálne dávky?" opýtal sa.
