Túto svoju vlastnosť som priviedla k takmer absolútnej
dokonalosti pred niekoľkými dňami na výlete do Edinburgu. Zbalila som si
na štyri dní dve voňavky, štyri krémy, ale ani jeden hrebeň. No tak sme
tých málo dní prežili bez česania – ja a Roxanka. Juraj má také krátke
vlasy, že hrebeň nepotrebuje. Ak by sa česal aj on, hrebeň by si určite
zbalil.
S touto zvláštnosťou mojej povahy sa spája moje obľúbené
spojenie „ Divá Bára “. Používam ho v situácii, keď moje vlasy vyzerajú,
ako by povedal môj otec „ ako by do nich Perún strelil “. A takto sa snažím
Roxanku (uznávam, neskoro) priviesť k prijatiu faktu, že predsa len, do
školy sa učesať má, keďže, moje milované dieťa túto mojú
odsúhodeniahodnú vlastnosť po mne zdedilo a moja, v tomto smere
trestuhodná ležérnosť vo výchove, tiež priniesla svoje plody.
Z času na čas Roxanke pripomeniem, že tá „ Divá Bára“ nebola,
ani strapatá, ani škaredá, len hlavná postava starého - prastarého filmu.
Raz to prišlo. Chystáme sa taký malý koncertík. Vhodná chvíľa
predniesť niečo o „ Divej Báre “.
„ Mamka, nemohla by si mi, ako hovoríme my v škole, povedať
stručný obsah toho filmu ? “
„ Len čo vyjdem na ulicu a ja pootváram a pozatváram všetky
naše dvere.“
Sme na ulici. Roxanka nikdy nezabúda na to, o čo raz poprosí.
„ Môžeš už začať ? “ Môžem už začať.
„ Ten film som videla už strašne dávno. Tá Bára bolo mladé
dievča. Ona bola taká svojská. Nerozmýšľa celkom tak, ako väčšina ľudí,
ani sa tak nesprávala. Žila tak, ako ona považovala za dobré. Jednoducho
sa odlišovala. A takýchto ľudí ostatní nemajú veľmi radi. “
„ Aha, takže preto teba väčšina ľudí nemá rada. “ No a ako sa
to prejavovalo ? “ kráčajúc pokojne ďalej, Roxanka sa snaží dopátrať
k pointe.
„ Mamka, tak čo jej to urobili ? “ nalieha, kým ja sa snažím
prebrať z mrákot. Dobre, už zasa môžem rozprávať, aj keď ( trochu ? )
nesúvislo
„ Vieš..........ona.......oni...........“
„ Sústreď sa na to čo hovoríš ! “ pokarhá ma moje dieťa vzápätí.
Presne tak, ako som ju to naučila.
Veď hej, už sa sústredím.
„ Ja si už na detaily nepamätám. Videla som to strašne dávno.
Viem len, že ju zavreli v noci do márnice. Ale jej frajer ju odtiaľ vyslobodil.
A ona potom odišla s ním.“
„ A zostala taká istá ako bola ? “
„ Áno, Roxanka, zostala taká, aká bola .“
„ Takže sa to skončí dobre, “ spokojne zhodnotí „ stručný
obsah filmu “ moje dieťa. Usadí sa vedľa mňa na stoličke, pozrie sa na
mňa a vzápätí si preloží pravú nohu cez ľavú. Presne tak ako, ako ich
mám preložené ja.
Panebože, Roxanka, čo len s tebou bude ...
