Predstavte si, že si dáte zorganizovať svadbu na kľúč. Niekoľko dní pred dňom s veľkým D vám organizátor oznámi, že všetko ide dobre, len svadba nebude v Košiciach, ale vo Varšave, a nie o tri týždne, ale o dva dni. Alebo si kúpite prostredníctvom realitnej kancelárie byt. Keď zmluvu podpíšete, zaplatíte, realitka vám sucho oznámi, že zmluva je zdrap papiera a bytík nie je v Bratislave ale v Sečovciach. Absurdné? Určite. Nemožné? Nie v podaní STUDENT AGENCY.
Od mala som túžila ísť do Egypta, vidieť všetky tie úžasné stavby, o ktorých písal Vojtech Zamarovský. Keďže moje „od mala“ sa odohrávalo v časoch socializmu, pravdepodobnosť, že sa moja túžba uskutoční, nebola veľmi vysoká. Časy sa zmenili, pomery sa zmenili, Egypt už nie je predmetom fantázie, ale viac-menej bežná dovolenková realita.
Takmer celoživotný sen si zaslúži, aby sa uskutočnil veľkolepo. Tak sme si aj naplánovali našu dovolenku v Egypte, prípravy sa začali už takmer pred trištvrte rokom, keď som sa dopátrala k tej správnej lodi, na ktorej sa budeme plaviť po Níle. Keď bola loď istá, prišli na rad letenky. S dostatočným predstihom. Začiatkom februára už bolo všetko zariadené, loď, hotely, výlet do púšte, múzeá. Letenky kúpené.
V júni sme začali rátať, o koľko týždňov odlietame...
Prvý krát sme spozorneli, keď nám 16. júna, spoločnosť STUDENT AGENCY oznámila “zmenu letového poriadku“. Nič hrozné sa nestalo, len sa zmenil prepravca z Viedne, kde sme mali prestupovať na ceste z Budapešti do Káhiry. No nič, stále to vyzeralo tak, že 2. augusta odletíme z Budapešti do Káhiry, a 13. augusta späť, z Káhiry do Budapešti.
Ďalší email o zmene leteniek, tentokrát na vnútroštátnych linkách v Egypte, prišiel od STUDENT AGENCY 29. júna. Ešte stále nič hrozné, „drobná“ zmena v čase.
Ďalšia „drobná“ zmena nám bola oznámená 3. júla.
Keďže bolo zjavné, že s blížiacim sa časom našej dovolenky, frekvencia emailov o „zmene leteniek“ stúpa, začali sme rátať s úľavou každý deň, keď email o zmene leteniek neprišiel.
Tri týždne pred odletom, teda 11. júla, sa však STUDENT AGENCY TRAVEL, ktorej sme, pripomínam, pred viac než 5 mesiacmi zaplatili za letenky na deň 2. augusta z Budapešti do Káhiry a 13. augusta z Káhiry do Budapešti, rozhodla popustiť uzdu svojej roztopaši a trochu s nami zažartovať.
Najprv (o pol šiestej večer) prišiel email o „zmene leteniek“, kde sme sa dozvedeli, že ešte stále odlietame 2. augusta z Budapešti, priletíme 2. augusta do Káhiry, odletíme 13. augusta z Káhiry a priletíme 13. augusta o 23:15 hod. do..... Prahy.
Keď som docivela na obrazovku svojho počítača, usúdila som, že je vhodné pripomenúť STUDENT AGENCY, že nemám dobre vyvinutý zmysel pre tento druh humoru. Keďže uvedená agentúra ma informovala v emaile aj o tom, že jej môžem volať do 18.-tej hodiny, využila som situáciu, že som ešte v časovom limite a zavolala dáme, podpísanej pod emailom. Dáma, po tom, čo som ju informovala, že nemôžeme prísť 13. augusta do Prahy, pretože máme letenky s návratom do Budapešti, čo sú dve mestá, vzdialené viac ako 500 km, sa mi veľmi uvoľnene ospravedlnila, že to je jej chyba, že väčšinou idú všetci do Prahy, tak si nevšimla, že my tam nejdeme, tak, že to napraví. Pošle email s opravou.
Keď som o 17:59 hod. dostala ďalší email, pochopila som, že uvoľnený tón boli mimikry, ktorých jediným cieľom bolo pripraviť ma na šok, ktorý zrejme nepredýcham. Keď bude po mne, nebudú musieť riešiť moju letenku a ani letenku mojej dcéry a manžela, lebo sa zrejme, dva týždne po pohrebe, nebudú trepať do Egypta. Aspoň dúfam.
Život sa o mňa pobil a prebrala som sa z mrákot.
Aj keď dedlajn som už nestihla, predsa len, po tom, čo sa vo mne prebudil pud sebazáchovy, som zavolala opäť. Uvoľnenú dámu som nezastihla, ale jej kolegyňu, ktorá mi vysvetlila, že ona zmeny nerieši a uvoľnená dáma už v práci nie je. Úprimne, ani sa nečudujem. Ak by som ja poslala zákazníkovi opravný email, v ktorom mu píšem, že 13. augusta teda nepriletí do Prahy, a že, keď tak veľmi chce, priletí predsa len do tej Budapešti, len nie 13., ale 3. augusta, teda na druhý deň po tom, čo priletí do Káhiry, tiež by som utekala kade ľahšie.
Kolegyni uvoľnenej dámy som vysvetlila, že ma skutočne nezaujíma, akú majú organizačnú štruktúru, a že som letenky nezaplatila Vierke, Janke, ani Marke, ale STUDENT AGENCY, a preto volám do STUDENT AGENCY.
Vysvetlila som, že nás kolegyňa najprv poslala do Prahy, a potom, keď sa nám to nepáčilo, tak, použijúc jej vlastné slová, „sa snažila vyjsť v ústrety našim predstavám“ a ponúkla nám možnosť vrátiť sa do Budapešti na druhý deň po tom, čo z tej Budapešti do Egypta odletíme.
Nasledovala veľmi zaujímavá časť komunikácie, kde sa ma najprv kolegyňa snažila presvedčiť, že by som mala dostať ďalší email s opravou, potom, že vlastne tá oprava je ten email s návratom 3. augusta, potom mi vysvetlila, že sa vlastne do Budapešti 13. augusta nijakovsky dostať nemôžeme. Leitmotívom nášho rozhovoru, bola urputná snaha kolegyne vysvetliť mi, že si vlastne idú ruky - nohy polámať, aby vyhoveli mojim predstavám, popretkávaná mátožným prechodom, z jednej verzie, spočívajúcej v tom, že akási oprava mi bola zaslaná, k druhej, že vlastne do tej Budapešti sa 13. augusta fakt vrátiť nemôžem.
Tri týždne pred dovolenkou snov, päť mesiacov po tom, čo som STUDENT AGENCY zaplatila naše letenky (nestáli akurát málo), čakám na to, či si v tej Káhire budem môcť aspoň hlavu zložiť, alebo či radšej po prílete zostaneme na letisku, aby sme nezmeškali let späť.
Žartujem.
Pred časom, som napísala blog o Olívii, automate na zákazníckej linke Telekomu. Keď na to tak pozerám spätne, s Olíviou bola rozumnejšia reč, ako so živými ľuďmi zo STUDENT AGENCY. Ale keďže ma nezdolala Olívia, nedám sa ani STUDENT AGENCY.
Update: Dnes o 9:26, prišla ďalšia zmena. Vraciame sa k Budapešti, aj k dátumu 13. 8. Zjavne môj mimoriadne dôrazný prejav nesúhlasu popretkávaný výpočtom nárokov, ktoré si uplatním, zapôsobil. Zatiaľ. Otázkou je, ako by to dopadlo, ak by som nechrlila oheň a síru, ako dvanásťhlavá dračica. Lebo sú aj takí, a nie je ich málo.
