Rastislav Marko
(Ne)priatelia mesta UNESCO
Tri krátke (možno aj skutočné) príbehy o tom, ako sa žije v turistickej destinácii, zapísanej v zozname svetového dedičstva UNESCO alebo aj krátke rozprávanie o tom, ako je to s kultúrnosťou Slovákov.
Po takmer dvadsiatich rokov v regionálnej kultúre som sa rozhodol zabojovať o zlepšenie podmienok v nej aj prostredníctvom tohto blogu.Verím, že aj touto formou získame nielen väčšiu podporu verejnosti, Ministerstva kultúry, ale možno aj nových členov do združenia AKIS, ktoré združuje samosprávne kultúrne inštitúcie z celého Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Tri krátke (možno aj skutočné) príbehy o tom, ako sa žije v turistickej destinácii, zapísanej v zozname svetového dedičstva UNESCO alebo aj krátke rozprávanie o tom, ako je to s kultúrnosťou Slovákov.
V uplynulých dňoch rozvíril hladinu slovenskej kultúrnej scény otvorený list šiestich asociácií, ktoré otvorene kritizovali prístup vlády ku kultúre a kreatívnemu priemyslu v čase korona krízy.
Bratislave sa strhol nový boj. Developeri sa rozhodli stavať kultúrne a kongresové centrum. Národné. A chýbať pri tom nemajú štátne peniaze.
Náš zákazník – náš pán. Táto paradigma sprevádza moderné ekonomické vzťahy už storočia. Vyzerá to ale, že v niektorých oblastiach nastal čas na jej zmenu.
12. júna som sa zúčastnil zaujímavej diskusie. Minister Budaj pricestoval do Banskej Štiavnice zoznámiť sa s inštitúciou, ktorá spadá pod jeho ministerstvo a zúčastniť sa debaty, ktorú otvorili umelci a týkala sa miestnej galérie.
V roku 2019 sa Banská Štiavnica stala prvým slovenským Mestom kultúry v rámci výzvy, ktorú vyhlásil Fond na podporu umenia. Keďže kolegovia z iných miest sa neraz pýtali ako na to, ponúkam nielen pre nich pár tipov.
Dočkali sme sa. S veľkými fanfárami nám hygienik, premiér a nakoniec aj ministerstvo oznámili, že sa môžeme vrhnúť do práce a otvoriť kiná a sály pre menšie podujatia. No to vaše kino neotvorilo. Prečo?
Aj vám sa zdalo, že v rozhovore pre Rádio Expres ministerka kultúry znela až príliš rezignovane? Mne veru áno. Napriek tomu ma potešil záver debaty. Hovorila v ňom o väčšom prepojení školstva a kultúry. Má to však (ne)jeden háčik.
Kultúrny sektor dostal dostal od začiatku krízy priamy direkt, z ktorého sa pár týždňov zviechal. Neskôr však začal chrliť rôzne viac či menej zaujímavé projekty. Rád by som sa pristavil pri niektorých, ktoré ma zaujali.
Pre tento blog volím trošku provokačný názor. V minulosti som sa totiž stretol s argumentáciou, že samosprávna kultúra nie je v kompetencii ministerstva. Naozaj sa štát stará len o tie inštitúcie, ktoré sú mu priamo podriadené?
Každá kríza raz pominie a úspešní budú tí, ktorí sa dobre pripravia na čas po nej. Toto tvrdenie platí aj pre oblasť regionálnej kultúry. Tá je dlhodobo podfinancovaná a ďalšie krátenie prostriedkov by ju mohlo zásadne zasiahnuť.
Ekonómovia a iní experti v čase zúriacej krízy často opakujú, že svet po nej bude iný, ako sme doteraz poznali. Jedným dychom vyzývajú na chopenie sa príležitostí na zmeny, ktoré budú musieť nastať. Týka sa to aj miestnej kultúry?
Keď Ministerstvo kultúry po prvýkrát prezentovalo kultúrne poukazy, určené pre školy, zaplesalo mi srdce.