"Ja by som tú výhru rozdala." - kľudným hlasom som vyslovila s podtónom jednoznačnej výhry svojho nápadu.
"A komu, prosím Ťa, by si tak asi vedela rozdať 145 miliónov?" - bol zvedavý, to som zreteľne videla.
"Dcéram po 10 miliónov, súrodencom mojim aj Tvojim po 5 miliónov, bratrancom a sesterniciam po 3 miliónov, tiež kamarátom tie isté čiastky. Susedom a ostatným známym po milióne." - víťazoslávne som oznámila bez najmenšieho zaváhania.
No a dodala som, že by som si ešte rada nechala asi 3 milióny na prilepšenie k Tomanovej almužne a 10 miliónov precestovala.
"Ale ktorým kamarátom a ktorým známym?" - Marianova zvedavosť nemala konca.
"Napr. Grzesovi, Vikimu, Jožkovi, Mare, Anežke ... atd." - vymenovala som zopár svojich obľúbencov.
Môj muž si dal do kalkulačky a tentoraz opodstatnene víťazoslávne mi oznámil, že práve vo chvíli mojej výhry by sme sa zadĺžili niekoľkými miliónmi a že radšej dá náš domček prepísať na seba, kým je ešte čas:)
Upokojila som ho, že tiket nepodám, lebo ho aj tak neviem vyplniť:)
