Existujem medzi množstvom ľudí, je ich asi taká stovka, s ktorými sa pravidelne stretávam. Teda najmenej raz mesačne. Najmä v profi - živote. V súkromí si dávam záležať na kvalite výberu toho, s kým sa stretnem:-) Ešte nikdy ma nenapadlo, že by som ľudí mala selektovať podľa veku. Neselektujem ich ani podľa pohlavia, ani podľa sex-orientácie, ani podľa spoločenského postavenia a podobných irelevantností.
Pre mňa existujú len dva druhy ľudí: s ktorými mi je dobre a s ktorými mi dobre nie je.
Keď mi s niekým dobre nie je, vyhýbam sa mu. Dôvod sa vždy nájde. Niekedy nad ním síce musím porozmýšľať, ale nezaškodí mi to:-)
Priznám sa radšej skôr, než na to príde každý, kto si toto prečíta, že mladých ľudí mám radšej (hoci neselektujem podľa veku:-)) ), lebo ich hlavnou témou na debatu nie sú choroby, recepty a vnúčatá:-) Rada si vypočujem aj na tieto témy, ale nemuselo by to byť hlavnou témou večera a celého víkendu:-)
Ja sa od mladých ľudí učím. Čo všetko ma napriek mojim 5,2 krížikom na krku naučili! Esemeskovať, chatovať, používať smajlíky, ktoré som si premenovala na smejlíky a ešte toľko a toľko...! Vedia mi povedať toho toľko, že niekedy moja hlavička – harddisk ani nestačí zapisovať:-).
Mladí ľudia sú plní nápadov, originálnych invencií, ich pohľad na dnešný život je pravdivejší ako ten môj. Lebo ja už nemusím zápasiť so životom o strechu nad hlavou, o známky v škole, o svoju lásku, o prácu ... To všetko už mám za sebou. A už by som sa len hojdala vo svojej pohodlnosti a čumela na hodiny, kedy už konečne začne v telke nejaký debilný seriál.
Cítila by som sa ako človek zbytočný a ... horší pocit nepoznám.
Ja chcem vedieť, koľko toho ešte neviem, lákajú ma všetky technické novinky, milujem rozprávanie mladých o trablách s láskou; milujem, keď mi netovou cestou pošlú knihy, ktoré napísali a žiadne vydavateľstvo ich nechce. Lebo dnes to funguje tak, že najskôr sa treba stať známym a slávnym a potom vás vydajú:-) .
Tie netové knihy mi povedia o živote veľa. Lebo mladí ľudia ich píšu s vedomím, že aj tak si ich nikdy nikto neprečíta. Sú nadovšetko úprimné. Žasnem, koľko je v nich múdrosti. Koľko mi povedia o tom, čo ja som si v sebe nosila a myslela si, že to len ja som taký hromotĺk, čo sa mu v hlavičke prechádzajú podobné myšlienky...
Ja ešte aj dokonca v mojej firme praktizujem niečo také ... Obyčajne to býva tak, že obstarožný šéf firmy má mladú sekretárku - asistentku. V mojej firme je to tak, že ja ako obstarožná šéfka mám mladého sekretára – asistenta:-) Ale vybral mi ho v konkurze môj muž, lebo Peter bol najlepší zo všetkých prihlásených ...:-)
A keď sa raz niekto opováži mi v prostriedkoch MHD uvoľniť miesto, tak nech si ma nepraje!:-)))
