"A čo také Ti vlastne vyparatil Tvoj syn, že si ho vyhodila z bytu?" - pýtam sa polonahnevano a polonechápavo.
"Nie je normálny! Prišiel domov z nejakého týždenného čundru a že či by som mu neoprala veci, že o 2 dni zas ide na týždeň preč." - vysťažuje sa mi.
"No a...?"
"Čo no a? Nevie ako sa zapína práčka a nevie kde sa kúpi tá náplň do nej? A nevie kde sa na to všetko zarobí? Tak nech sa to láskavo začne učiť, lebo keď sa to nenaučí teraz, vyrastie z neho tá obluda, ktorá zneužíva ženy!" - vysvetľuje mi.
"Je to na mňa trochu moc, čo mi hovoríš, aj Ťa chápem, ale čo Ty vieš lepšie zorganizovať život? Aby to všetko fungovalo?" - pýtam sa celkom úprimne, mám ju rada, je to taká umelkyňa, zvládne toho dosť, človek s invenciou, žiadny primitív.
"Čo také potrebuješ organizovať, prosím Ťa?" - pýta sa ma.
"No také tie rôzne hovadinky, že vymeniť žiarovku, tesnenie na batérii, opraviť defekt na bicykli, vypadnutú perlu z nášnice, vymeniť hadicu na vysávači, presunúť niečo ťažké, vymeniť obkladačky v kuchyni, zrkadlo, opraviť elektroinštaláciu, počítač, tlačiareň, pokosiť záhradu, ostrihať stromy v záhrade, natrieť studňu, zapojiť závlahu v záhrade, zarobiť na živobytie rodinky, vypočuť si ženu a jej problémy, pohladiť ženu, vyznať jej lásku, milovať sa s ňou, sledovať jej naladenie, naštudovať každý deň niečo nové, sledovať, čo sa deje v spoločnosti a aj v meste, dedine a u susedov atd. atd..." - v tej chvíli vychŕlim zo seba len zlomok toho, čo mi poskytuje môj muž:)
Zamyslí sa ...
Na trošku dlhšie, než je obvyklé.
"No vidíš, Janka, ako sa mýliš, keď si myslíš, že potrebuješ manžela.
Nepotrebuješ ho.
Na to všetko Ti vystačí milenec.
No uznávam, že nie jeden.
Na Tvoje požiadavky odhadujem tak desiatich.
No ale v našom veku by si snáď nemusela byť taká náročná a niečo si aj spraviť sama, no nie?" - vynašla sa.
Ale mňa aj tak nepresvedčila:)
Odchod a už ťa nikdy nechcem ani vidieť!
To povedala moja známa svojmu synovi.Mal vtedy 15 rokov.Nepáčilo sa mu doma to a to ... no skoro všetko.Večný bordel v byte, večne iní chlapi v kúpeľni, žiadne bežné pravidlá.Spýtala som sa jej, že prečo je taká. "No preto, lebo chlapi si myslia, že sú na svete len preto, aby sme tu na nich my ženy robili!" - odpovedala mi."A to len preto si svojho syna vyhodila z bytu?" - ešte stále sa usmievam."Keď už to chceš vedieť, tak nie iba preto, ale keby si videla jeho otca, no to je príšera sama o sebe! Veď on je celý on!" - dosť zúrivo mi vysvetľuje, akí sú oni dvaja celí oni:) "No dobre, ale prečo to takto a teraz schytal jeho syn?" - som dosť mimo z toho, čo mi hovorí ."Čo to nechápeš? Si tiež taká, čo si myslí, že len pre chlapov sme tu na svete? Nevidíš, akí sú to hnusní egoisti, obyčajné výžirky, nič iné!?" - kričí na mňa ako na ... nejakého chlapa:)"No nevidím" - usmievam sa na ňu, ale už mi to moc ani nejde, už len tak grimasujem.
