Konzumný spôsob života nefungoval tak dokonale ako funguje dnes. Že si každý kúpi v hypermarkete v rôznych akciách všetko, čo potrebuje a aj chce.
Voľakedy, tak cca 30 rokov späť, sa každý potešil hocičomu, čo dostal.
Naše dcéry napr. Legu, Barbinám (černoška - to bola radosť nesmierna!), rodičia napr. horskému slnku, vyšívaným obrusom (mnou vlastnoručne, áno, aj také darčeky boli, keď nebolo za čo kúpiť niečo iné:), súrodenci sme si darovali rôzne oblečenie, aj pyžamo a ponožky boli , tiež z drogérie niečo ( nejaký ten intim-spray, intim-gel, gel po holení ...).
Ani nehovorím, že krištál mal cenu zlata, taká krištálová misa, to už bolo niečo!
Dnes sme už niekde inde.
Ja som krištál zapotrošila na miesta, kde ho (dúfam:) ) nikdy nenájdem. Ale modranská keramika má u mňa stále svoje prioritné miestečko.
A čím sa dnes obdarúvavame?
Väčšinou to nie je na prekvapko.
Nemám (už:) ) zábrany opýtať sa, kto ČO potrebuje a kto ČO by chcel. To sa snažím "vybaviť" k obojstrannej spokojnosti.
Ale aj tak mám ešte stále taký zvyk - aspoň trošku prekvapiť.
Hocijakou maličkosťou, hlavne, aby to bolo prekvapko.
A verte alebo aj nie, že tá radosť z tých drobných prekvapiek stále funguje!
Nikto ten darček nehodnotí jeho nominálnou cenou v obchode, tá radosť proste funguje na úplne inom princípe!
Tak to bude aj tento rok, tieto Vianoce, a aj tie budúce a ešte aj budúcejšie ako len tieto budúce a aj budúcejšie od tých najbudúcejších:)
