Taký chudák premiér. Musí ustrážiť všetko. Aj spokojnosť voličov, aj spokojnosť svojich podriadených. Veď sú to dva diametrálne odlišné záujmy! Ale premiér proste musí nájsť tú zlatú strednú cestičku. Ja viem, že ho nemôžeme milovať všetci. Lebo nie sme všetci dôchodcovia, nie sme všetci na sociálnych dávkach, nie sme všetci nezamestnaní ... jedným slovom - nie sme všetci nízkopríjmová skupina občanov:-)
Však si len pomyslite, s kým ma do činenia. To neva, že nechcel. Ale má.
Tí dvaja šéfovia koaličných strán.... Jeden lepší ako druhý.
Jeden otravuje a vydiera každý druhý deň s nezmyslami na prvý pohľad naozaj vyzerajúcimi ako bezvýznamné somarinky. Nepodceňujme premiéra. On rovnako tak ako my dobre vie, čo bezvýznamné je a čo nie je. A Mečiarove percentá zrovna v tejto konštelácii nie sú až také bezvýznamné.
Druhý otravuje minimálne. Postačí mu, ak sa mu jazýček premiéra trafí do chuti jeho maškrtného nacionálneho jazýčka.
Alebo taký chudák minister. Medzi dvomi kameňmi. Aj by chcel, aby jeho rezort prosperoval, ale s tými zdrojmi a s tými požiadavkami? No dá sa to? Čože má každý minister také šťastie ako minister financií, že mu hrá do karát výber daní a kurz koruny? Len si pomyslite ako na tom je taká ministerka práce a sociálnych vecí? Ach jaj, bože, len toto nech ma nepostihne. Tak zrovna ministerkou tohto rezortu by som byť nechcela:-)
Alebo takí chudáci policajti a sudcovia a colníci. Však hádam len by ste po nich nechceli, aby uniesli ten tlak nás občanov, tlak nadriadených a ešte aj tlak zo strany tretej - tzv. "záujmových skupín"? Len im nezáviďme ich čierno-šedé peniaze. Veď musia mať preventívne našetrené na pohreb aj kar a aj na storno poplatok cestovky v prípade, že si vopred zaplatia nejakú exotickú drahú dovolenku:-)
Alebo taký chudák - šéf verejno-právnej TV? Len si nemyslite, že Števo Hríb spal ako v bavlnke posledné dve noci pred včerajším predčasným zhasnutím lampy? Náhodou, podľa mňa, je to chlap na svojom mieste a jeho odvahu mu závidím. Veruže neviem-neviem, či by som to takto elegantne ... Veď to nie je ako vtedy, keď som deň pred generálnym štrajkom v r. 1989 vyskočila na tribúnu v našom meste a kecala do mikrofónu ... A okrem chvíľkového potlesku ešte pol roka počúvala výčitky od kolegov...
Však sa len zamyslite, čo by ste urobili na ich mieste?
Keď máte na výber len 3 možnosti:
1. Poslúchať nadriadeného (i keď v prípade premiéra je to ťažká - preťažká pozícia:-) )
2. Neposlúchať nadriadeného (samozrejme, že vám je jasné, že onedlho končíte)
3. Nájsť si kľučkovaciu (a veľmi kľukatú) cestičku, ale takú, že sa v nej budete vedieť orientovať veeeeľmi sofistikovaným spôsobom:-). Veď stret troch záujmov (štát, občania a "záujmové skupiny"), to už si vyžaduje nesmiernu dávku ... buď hrošej kože alebo úžasnej schopnosi lavírovania v medziach zákonov (a tiež úžasnú platobnú schopnosť uspokojujúcu finančné nároky špičkových advokátov:-) )
Hocikedy, keď ma čo len myšlienkou napadne byť čo len na chvíľu štátom, ufujazdím od svojej myšlienky rýchlosťou svetla!:-)
Poviem si: kašli na to, dobre ti je tam, kde si.
Nezávidím štátu ani mäkké "f". (Ááááno, niektorí by pred to "F" radi pridali aj "R":-) )
V mojich slabých chvíľkach mi len tak trošku napadne ... a nie som náhodou aj ja ... ako občan tohto štátu, tiež tým štátom....?:-)
