Naša vzájomná komunikácia prebehla takto:„Dobrý deň, pani..." „Dobrý ...“„Prišli sme sa vás opýtať, či by ste chceli, aby taký pokoj, ako je počas vianočných sviatkov, vládol po celý rok?“„Odkiaľ viete, že počas vianočných sviatkov je pokoj? Robili ste nejakú štatistiku?“„Nóóó ... hovorí sa predsa, že počas vianočných sviatkov vládne pokoj...“„Hovorí; ale hovorí sa aj to, že vianočné sviatky spôsobujú stres a zvýšenú frekvenciu rodinných hádok.“„Ale my by sme vám chceli dať návod, ako dosiahnuť pokoj počas celého roka...“„No ale ja nechcem žiadny taký návod... A kto vy vlastne ste?“ „Nikto, my sme sa len tak prišli s vami rozprávať.“„To vám neverím, určite ste tu „za niekoho“.“ (V tejto chvíli som si už bola naprosto istá, že viem, „za koho“ prišli:-) )„Nie, sme tu len my dvaja.“„A nepatríte ku žiadnej organizácii? Predsa by ste tu neprišli len tak sami od seba. “ „ Nóóó ... my síce patríme ku Svedkom Jehovovým, ale ...“„Tak to s Vami fakt nebudem strácať čas.“„Prečo ...?“„Lebo si nemyslím, že sa s vami dá konštruktívne debatovať. Máte naučené frázy a nie ste schopní samostatného úsudku a vlastného názoru. Meliete si stále dokola svoje a ste otravní ako televízna reklama.“:-)V skutočnosti som mlela hlavne ja, lebo sa mi už párkrát stalo, že keď som nepremlela ja ich, premleli oni mňa:-)Po mojom prirovnaní k TV reklame sa páni dali na ústup, bez slova sa otočili a začali schádzať peši dolu po schodoch. Vôbec som sa necítila ako nejaký víťaz slovného súboju (viem, že keď si dám záležať, bývam nepríjemná:-)) ), v skutočnosti mi ich bolo trošku aj ľúto. Lenže oni aj tak nestoja o moju ľútosť; viem, že sú zvyknutí aj na horšie...:-) . Ináč ... tí páni boli celkom sympatickí, jeden tridsiatnik, druhý tak o desať viac, nevyzerali neinteligentne; vadilo mi na nich len to, že mi chceli „predať“ návod na pokoj počas celého života:-). Ja sa k tomu „návodu“ chcem dopracovať sama.... Len ešte stále nie som presvedčená, že rozumiem definícii „pokoja v živote “, tak najskôr si v sebe musím vysporiadať toto... Niekedy sa bojím, či to vôbec stihnem do konca života...:-) Ale aj keby som nestihla, určite budem spokojnejšia, ako keby som len tak ľahko a bezprácne dostala tento návod od niekoho iného ako od seba samej ...
"Chcete, aby pokoj sviatkov vládol po celý rok?"
Dnes doobeda u nás zazvonila neohlásená a neočakávaná návšteva. Pozrela som cez kukátko, zazrela dvoch pánov v oblekoch a s aktovkami, vyhrabala kľúče z kabelky a otvorila dvere len a len zo zvedavosti. Pánov som otipla na nejakých reklamných agentov a bola som zvedavá, čo asi prišli ponúknuť v druhý sviatok vianočný? Žeby nejaký zaručený prostriedok na žalúdočné ťažkosti po prejedení sa? Alebo žeby už v novoročnom predstihu ponúkali na stodesať percent zaručene úspešnú kúru na zhodenie 15 kg v priebehu dvoch týždňov? Alebo ...? No áno, bolo to to „alebo“!:-)