Prázdny obal z pistáciových orieškov v gramáži cca 200 gramov navážených pred cca 20 minútami vhodený medzi keksami.
Poloprázdná fľaša najlacnejšej vodky pohodená v regáli s drogériou.
Dievčina v pohode si jediaca (samozrejme v zóne, kde sa ešte neplatí za tovar v košíku) ešte teplé pečivo s kečupom a syrom navrchu. Až do činu dokonaného.
Čakajúc v pomerne dlhom rade pri pokladni to však bolo najveselšie:)
Za mnou bola mamina s tromi deťmi.
Jedno z nich sedelo v koši na kolieskach na mieste, kde si ja obvykle ukladám 6-fľašovú súpravu nesýtenej vody.
Maškrtilo si na nanuku, dosť veľkom. Dve väčšie detičky stojacie vedľa košíka sa občas svojím jazýčkom pridali ku konzumácii maškrty.
Mamina objemného tela s vlasami pôvodnej farby výrazne tmavšej ako boli po pokuse s peroxidom si všimla, že som to maškrtenie nanuku zaregistrovala.
Rovnako ako ja vedela, že kým príde na platenie, po nanuku už nebude ani stopa. Ostane len obal.
"Nebojte sa, ja to zaplatím, veď obal z nanuku dám do košíka a bude!" - ani som sa nič nepýtala, aj tak mi odpovedala:)
Potom som sa už radšej neobzerala za seba, veď načo aj.
Keď som povykladala všetok svoj nakúpený tovar na pohyblivý pás a mrkla na display na sumu, ktorú budem platiť, pani pri pokladni mi hovorí:
"Ahá, ešte ten nanuk Vám musím doblokovať. Tak ešte 35.90 Sk k tomu."
Keď som sa obzrela za seba, v rade za mnou stál pán, ktorý mal v košíku len rožky a nejaký syr.
Mrkla som do svojho košíka, že čo som nevyložila.
No nevyložila.
Ten obal od nanuku:)
