Karolka bola slobodná matka, v tom čase sa na takéto ženy dosť zazeralo. Veľmi túžila po vzťahu, zároveň si uvedomovala, že pre väčšinu slobodných mužov je neprijateľná.
V tom čase môj sused Lukáš prežíval obrovský smútok z rozchodu so svojou prvou láskou. Dôvod ich rozchodu bol veľmi bizarný, výsostne intímny. Keď mi ho prezradil, poriadne schuti som sa rozrehotala. Nebolo to ani trochu vhodné, ale bolo to také spontánne, že som sa nedokázala ovládnuť. Dnes by som sa už len pousmiala:-)
Hodiny a hodiny mi o tom podrobne rozprával, až ma nakoniec ako-tak presvedčil, že to naozaj bol dôvod na rozchod.
Lukáš bol jedináčik študujúci v poslednom ročníku VŠ. Dva ročníky školy opakoval. Nikdy nechcel študovať VŠ, ale rodičia ho presvedčili po dobrom aj po zlom. Štúdiom sa trápil, doslova si to oddrel.
Kolegyňa Karolka mi časom vyrozprávala príbeh svojej lásky:
"Vieš, príšerne som ho ľúbila. Nedalo sa už viac. Ľúbila som ho viac ako seba. Bol pre mňa všetkým, celým mojím životom. Bol to môj prvý chlapec. Po dvoch rokoch veľkého ľúbenia som čakala dieťatko.
"A prečo ste sa nakoniec nevzali, keď ste spolu aj čakali dieťatko?" - bola som zvedavá.
"Lebo deň pred svadbou mi prišli kamošky povedať niečo ... Vieš, celá naša malá dedina už bola na nohách. Prípravy na svadbu v plnom prúde. Varili sme, piekli, chystali všetko potrebné, už týždeň pred svadbou sme pomaly nespali... a vtedy mi prišli moje kamošky povedať ... "
"A čo také...?" - pýtam sa.
"Vieš čo...?!? ...." - povzdychla, bolo vidno, že je pre ňu ťažké to vysloviť.
"Prišli mi povedať, že ten môj Rudinko sa lúčil so svojou slobodou. Ale ako sa lúčil... Viaceré nezadané dievčatá v dedine ... však vieš čo ..." - išlo to z nej pomaličky, váhavo, bolestivo.
"Keď som mu večer pred svadbou povedala, čo som počula, rehotal sa ako taký kôň." - hovorí mi pregĺgajúc v hrdle tú guču, ktorú tam cíti zakaždým, keď si na to pomyslí.
"A čo teraz spravíš? Čakáš so mnou decko, je napečené, navarené, všetko nachystané. Sama vieš, že nespravíš nič!" - vysmial sa jej do ksichtu.
A just spravím, spravím, spravím!!! Povedala si v duchu Karolka a ... žiadna svadba na druhý deň nebola.
Rudinko sa mohol aj roztrhať, rodinka šalela. Karolka sa zaťala a zo svojho neustúpila.
Prešlo pár rôčkov ...
Karolka, moja kolegyňa a Lukáš, môj sused, boli v jednej chvíli voľní ľudia, bez partnerov.
Nahovárky som zvládla veľmi rýchlo a všetko prebehlo ako malo.
Lukáš a Karolka sa zamilovali, chodili spolu, navštevovali sa. Už-už to vyzeralo, že pôjdem za svedka len čo Lukáš dokončí školu. Vysokú, to je dôležité, že vysokú.
Asi po pol roku tej bezproblémovej veľkej lásky bez najmenšieho konfliktu mi sused Lukáš prišiel oznámiť: "Rozišli sme sa ...."
"No do kelu a prečo ...???" - nechápem.
"Lebo ... vieš ... je to tak nejako zamotané ..." - začal habkať.
"Vieš.... no ... mojím rodičom sa nepáči, že Karolka ..." - pokračoval, hľadal slová ako mi to vysvetliť.
"Áno, viem. Ale to si im predsa povedal hneď na začiatku, že Karolka má malého syna. Tak prečo sa zobudili až teraz?" - pomohla som mu s vysvetlením, aby som to z neho nemusela ťahať ako z chlpatej deky.
"Nie, nie, to im trochu aj vadilo, ale nie je to hlavný dôvod nášho rozchodu. Ten hlavný dôvod je to, že Karolka nemá vysokú školu a teda ani titul. Ja budem čoskoro inžinier a ona nič.
"A čo Ty, Lukáš? Aj Tebe to vadí, že nemá titul?" - už trochu nahnevaná sa pýtam.
"Ale čoby, mne to nevadí. Ale mama hovorí, že raz by mi to vadilo. Že mi nie je rovnocenná a tak... Keby som si ju vzal proti vôli rodičov, mama povedala, že by mi to nikdy neodpustila ..."
To bol koniec nielen mojich nahovárok, ale aj jednej veľkej lásky.
Karolke som sa ospravedlnila, že som ich vôbec zoznámila.
Bola veľmi smutná, povedala mi: "Aj tak som tomu neverila. Bolo to príliš krásne na to, aby to skončilo svadbou."
A aby ste si nemysleli, že všetky nahovárky nedôjdu do cieľa, tak tie moje došli:-)
Aj keď som nahovárala samú seba + ešte niekoho:-)
Tu je dôkaz:
Fotky sú také aké sú, trochu ich ospravedlňuje ich vek (44) a na svadbe sme nemali žiadneho profi fotografa.
A to je všetko:-)
