I keď tešenia bolo viac. Dodatočne po rokoch zisťujem, že omnoho viac.
Tešila som sa napríklad na:
Prázdninovanie u starej mamy v Turci.
Bola som jej prvé vnúča a dostávala som toľko lásky, pozornosti, skoro až hýčkania, že doteraz si nie som istá, či jej prvenstvo niekto prekonal. Povedala som jej aj to, čo by som rodičom nikdy nepovedala a ona mi povedala aj to, čo by nikdy nepovedala ani svojej mame, ani svojej dcére, teda mojej mame. To vo mne z toho prekrásneho vzťahu ostalo najviac zapísané v pamäti.
Tiež to, čo všeličo ma učila (ale nenaučila), od pečenia chleba v naozajstnej murovanej peci po tkanie a farbenie kobercov, bielenie konopného plátna, pranie v potoku tečúcom pod domom, zbieraniu makovíc, obrábaniu záhumienok, vyháňanie kravičky na pašu, otváranie brány z paše. Poznala tú svoju podľa zvuku zvonca už zďaleka.
Varila mi moju obľúbenú fazuľovicu so sušenými slivkami a piekla zemiakové placky. Čo si pamätám, na večeru vždy boli zemiaky (švábky) s maslom, pažítkou a kyslým mliekom. Nikdy som nefrflala, že stále to isté.
So starým otcom som sa vozila na konskom voze a naučila som sa od hijó po hata.
Prázdninovanie v pionierskych táboroch.
To bolo niečo! Jazierce pri Ružomberku (3 x). Chatky pre štyroch s poschodovými posteľami. Z takej nejakej drevotriesky. S jedným okienkom. Doteraz ich ešte niekde vídavám. Keď pršalo, bol to jeden z najkrajších zvukov aké som kedy počula.
Prvé lásky, dopisovanie niekoľko rokov ... potom sme sa stratili.
Najdlhšie mi trvalo dopisovanie s Milenou z Martina. To nebola prvá láska:-).
Poznali sme sa asi 10 rokov a zatúžila som ju opäť vidieť. Blicla som si na strednej a išla stopom do Martina, len aby som ju videla cez veľkú prestávku. Študovala na zdravotke.
Prázdninovanie doma.
Hneď na začiatku prázdnin poprichádzali na Kysuce k našim susedom - starým rodičom ich vnúčatá z Bratislavy, z Košíc, dokonca aj z Čiech. Vždy sme im tak trochu závideli, že priniesli super basket loptu, mali super oblečenie, dokonca z Tuzexu niektorí. Po dvoch dňoch už nebolo po regionálnych rozdieloch ani chýru, ani slychu. Všetci v teplákoch na ulici, hrali sme vybíjanú, v prestávkach jedli neumytými rukami chlieb s maslom, paradajkami alebo mladou cibuľkou. A smiali sa, smiali. Na konci prázdnin sme mali rozlúčkový večer, bolo nám všetkým smutno.
Keď nasadli do áut rodičov opäť vo svojich super oblečeniach, pocítila som na chvíľu maličkú priepasť, ale zároveň sa tešila, že o rok zas ...
Prázdninovanie pri mori (Slančev Brjag).
Trepali sme sa tam 3 dni a dve noci so škodovkou S 1202. Rodičia a my, ich štyri deti. Od 2 do 13 r. Bez bezpečnostných pásov, bez detských sedačiek, na striedačku sme spávali v kufri auta. Ale potom, potom! 3 týždne pri mori!
Keď som mala 13, prvýkrát som ho uvidela! More na vlastné oči, na vlastný nos! Voňalo mi prenáramne. Dodnes mi vonia a očaruje ma, všetky moje zmysly. Jeho jediná nevýhoda je, že ho nemám pred domom:-)
Pri mori to už bol iný level prvých lások. Medzinárodný! Vlastne bola len jedna, Peter zo Starej Zagory.
Ďalší bol nejaký Maroš zo Zázrivej, ale s ním som sa rozišla hneď na druhý deň ráno, čomu predchádzalo, že ma v noci zazrel vykonávať malú potrebu inde ako v dosť vzdialených hygienických zariadeniach. Tak príšerne som sa hanbila, že nič iné, ako rozísť sa, neprichádzalo do úvahy:-). Od tohto rozhodnutia ma neodradilo ani to, že on bol za 3. stromom odo mňa za tým istým účelom.
Čítanie kníh cez prázdniny, to by bolo na knižku:-)
A čo som nemala rada na prázdninách?
Prezradím až v diskusii, ak sa niekto opýta:-)
